KÁPITULO I
KONÊSEMENTO
BÁSIKO MICROSOFT WORD 2007
Microsoft Word nu’udar Aplikasaun komputador ne’ebé hola
parte iha grupo MICROSOFT OFFICE, Software ne’ebé hetan husi BILL GATES,
Americano ida ne’ebé agora serbisu hanesan Chefe ba Direitor sira iha Microsoft
Corporation (Empresário Microsoft bo’ot liu iha mundo). Microsoft Word hanesan
sistema/ proseso liafuan ne’ebé konhecido iha mundo tomak no ema barak mak usa
programa ida ne’e.
1.1. Finalidade Modul Aplikasaun MS.WORD 2007
a) Atu
estudante sira bele aprende, hatene no hakerek dokumento ho kualidade ne’ebé
diak tuir tempo nia precisa hodi usa programa MS. Word 2007.
b.
,Atu estudante sira iha kapacidade no kualidade hatene serbisu hodi usa
ikona sira ne’ebé hetan iha
MS.Word 2007 hanesan menu sira HOME, INSERT, PAGE LAYOUT, no seluk tan.
1.2. Desenvolvimento Microsoft Word
Hahu husi inicio kedas (Hahu
descobre kona ba MS. Word) programa aplikasaun ida ne’e halao ona mudansa ruma,
hanesan:
Word 1981 – 1989
Word
1990 – 1995
Word
97
Word
98
Word
2001 / word X
Word
2002 / XP
Word
2003
Word
2007
Word
2008
Word
2010
1.3. Diferensa entre Microsoft Word 2003 no 2007.
Diferensa entre Microsoft Word 2003 ho Microsoft Word 2007 mak: iha Ms. Word 2003 la iha Ribbon, Office
Button no Quick Access Toolbar.
Ds. 1.3.1 Desenho Microsoft
Word 2003

Ds.1.3.2. Desenho Microsoft Word 2007
1.4. Koñesemento ambiente serbisu WORD
Ambiente
serbisu mak software ne’ebé ita usa. Molok atu
hakerek data hodi usa MS. Word 2007, uluk nanain ita precisa hatene kona
konfigurasaun ambiente serbisu husi Word 2007.
Ambiente
serbisu Word 2007 bele hare husi desenho tuir mai ne’e:
ds. 1.4.1 Desenho ambiente serbisu
Word 2007
1.5 Komprennsaun Office Button no Quick Access
Toolbar no funsaun sira husi menu ne’ebé hetan Word 2007
·
Office
button: parte ida ne’e usa atu
assessu funsaun geral sira ne’ebé iha ligasaun ho porsesso dokumento iha Word
2007. Nia posisaun iha parte leten karuk husi janela word 2007. Waihira ita
klik Office Button sei mosu menu sira ne’ebé dada an ba kraik hodi akomoda
funsaun oi-oin husi Word 2007.
Ds. 1.5.1.Office Button
·
Quick
Access Toolbar: parte
ida ne’e nia posisaun iha parte los Office Button, iha linha ida ho Titlebar. Komponente
ida ne’e nia funsaun mak atu hatudu kona ba butaun komando (iha word 2007
koñesido hanesan command button) ne’ebé
usa bebeik.
Quick
Access Toolbar: parte
ida ne’e nia posisaun iha parte los Office Button, iha linha ida ho Titlebar. Komponente
ida ne’e nia funsaun mak atu hatudu kona ba butaun komando (iha word 2007
koñesido hanesan command button) ne’ebé
usa bebeik.
Ds.. 1.5.2.QAT
·
Titlebar
: hatudu
titulo dokumento nian ne’ebé loke hela ho ninia estensau sira. Ninia posisaun
iha parte klaran leten husi janela word 2007.
Ds.. 1.5.3.
Title bar
·
Control box: Parte ida ne’e atu
hatudu kona posisaun janela Word nian.
Hanesan MINIMIZE (halo kiik), MAXIMIZE/ RESTORE (halo boot) no CLOSE
(taka). Ninia posisaun iha parte karuk Title Bar nian.
gb.
1.5.4. Menu bar
·
Status
Bar: ninia
posisaun iha parte kraik husi janela Word no ninia funsaun hanesan esplika kona
kapasidade dokumento nst.
Status
Bar: ninia
posisaun iha parte kraik husi janela Word no ninia funsaun hanesan esplika kona
kapasidade dokumento nst.
Ds..
1.5.5 Status bar
CAPÍTULO II
PROSESU SERBISU
HO MICROSOFT WORD 2007
2.1. Metodo sira ne’ebé usa hodi
loke Ms. Word 2007
·
Aktiva uluk lai aplikasaun
(
loke komputador (POWER ON), DESKTOP aktiva; SOFTWARE Microsoft Office esisti ona iha komputador
laran)
Dalan ne’ebé usa atu halo aktiva Microsoft Word 2007
mak tuir mai ne’e:
·
Start menu
Start menu
·
All programs
·
Microsoft Office
·
Microsof Word
2007
Ds. 2.1. Aktiva aplikasaun
2.2. Loke Dokumento Foun
Atu
loke dokumento foun ne’ebé sei mamuk, precisa hatene lalaok sira tuir mai ne’e:
·
Klik
office Botton
·
Klik
NEW.
·
Ctrl
+ N di keybord.
Ds. 2.2. Halo dokumento foun
2.3. Rai dokumento (salva
Dokumento)
Metodo sira ne’ebé usa atu rai dokumento foun:
1. Klik
Office Button, hafoin mosu kaixa SAVE AS (atu rai dokumento foun)
·
Hakerek
dokumento foun nian naran ba parte ida ne’ebé hakerek “ FILE NAME “
·
Klik
SAVE AS TYPE (Tipo dokumento nian es.
WORD DOCUMENT ou WORD TEMPLATE, ect.)
·
Klik
SAVE

Ds. 2.3.1. Rai
dokumento foun
2. Hanehan Keyboard Crtl+s atu rai dokumento ne’ebé ita rai uluk ona.
3.
Bele mos usa save
iha Quick Acces Toolbar ne’ebé
hatudu ho desenho hanesan disketo ida.

Ds. 2.3.2. Ikona
atu rai dokumento.
2.4. Sai husi Ms. Word 2007
Wainhira
ita hakerek hotu ona dokumento sira no rai ona iha ninia file, ita taka area
serbisu Ms. Word 2007 hanesan tuir mai ne’e:
·
Klik OFFICE BOTTON
·
Hili letra EXIT WORD iha parte los husi linha ikus OFFICE BUTTON nian
Ou
bele usa metodo seluk, hanesan:
v Klik
CLOSE (X) iha parte los ninin
leten, linha ida ho OB, QAT ou TB.
v Klik
keyboard Alt+F4
![]() |
Ds.. 2.4. Prosesu
atu taka o sai husi area serbisu Ms. Word 2007
CÁPITULO III
FUNSIONAMENTO HUSI OFFICE BUTTON NO
QUICK ACCESS TOOLBAR 2007
3.1. Item sira iha Microsoft Office
Button 2007
Item
sira mak tuir mai ne’e:
ü New,
Open, Save, Save as,Print, Send,Publish, Close.
ü Word
Options no Exit Word
Ds.3.1:
Performance husi Office Button
3.2.
Esplikasaun Ms.Office Button
- New: atu halo dokumento foun ne’ebé sei mamuk.
- Open: Loke dokumento sira ne’ebé rai hela iha Word.
o
Convert:
atu
halo mudansa (konverte) ba dokumento nia modelo tuir modelo ne’ebé iha programa nia laran.
- Save: atu kontinua rai ou rai foun ba dokumento sira ne’ebé hakerek ona.
- Save as: rai dokumento foun (hili ninia format, es.: Word Document…) ne’ebé foin hakerek iha drive ida nia laran (es. Data D; My Document, Local C. ect) ou rai dokumento ne’ebé iha ona ba dokumento seluk, nune’e dokumento original la lakon.Ninia modelo:
![]() |
·
Word Document: rai dokumento hanesan dokumento word nian.
·
Word template: rai dokumento hanesan template atu nune’e bele usa \formato dokumento
ida ne’e iha futuro.
·
Word 97 – 2003 dokumento: rai dokumento word 2007 atu nune’e bele loke
mos iha aplikasaun word 2003.
·
Open Dokument Text: rai dokumento iha open dokument format
·
PDF ou XPS (software ida ne’ebé la tama
iha grupo MICROSOFT OFFICE, maibe software ne’ebé instala ketak fali): atu rai dokumento modelu PDF, prevene atu
ema labele estraga dokumento original ne’ebé iha ona.
·
Other formats: rai dokumento iha formato seluk.
- Print : resultado husi dokumento ne’ebé pronto ona iha surat tahan nia laran.
![]() |
·
Print: hili printer nia modelo (HP, Canon…etc.);
hili número atu copy; no opsaun sira seluk molok atu print dokumento.
Print: hili printer nia modelo (HP, Canon…etc.);
hili número atu copy; no opsaun sira seluk molok atu print dokumento.
· Quickprint: haruka dokumento direitamente ba printer
hodi la buka modelo printer nian (ba printer sira ne’ebé instal ona iha ita nia
komputer / laptop).
· Print
Preview: Atu kontrola didiak dokumento
molok atu print los nian tamba dala ruma precisa hadia buat balu.
Prepare:
preparasaun atu distribui dokumento sira, precisa mos atensaun ba ninia
modelo sira:
·
Properties: Propriadade dokumento nian hodi sai hanesan informasaun ba ema seluk
ne’ebé hakarak hatene kona ba dokumento ne’ebé sira loke hanesan: titolo, autor, keyword (liafuan chave).
·
Inspect Document: rai dokumento hodi sai deit hanesan informasaun pessoal.
Se ita hili
liafuan YES, nune’e sei mosu tan desenho:
![]() |
Hili tiha lia
fuan INSPECT, sei mosu tan desenho:
![]() |
|
![]() |
Hatudu hanesan informasaun. Se ita la precisa ita
bele taka tiha.
·
Encrypt Document: rai dokumento didiak hodi usa password
atu ema seluk labele loke ita nia dokumento sira.
·
Restrict Permission: ba ema ne’ebé hakarak atu loke ita nia
dokumento, precisa hetan nicensa husi ita, ex. fo password atu sira bele loke
ou hatama sira nia naran iha lista ne’ebé hetan ita nia nicensa atu loke
dokumento sira. Iha opsaun tolu: UNRESTRICT
ACCESS katak ema hotu bele loke no troka ita nia dokumento sira; RESTRICT ACCESS katak fo deit ba ema
balu ne’ebé ita hakarak atu fo; MANAGE
CREDENTIAL: atu kontrola didiak ema sira ne’ebé usa ita nia dokumento.
·
Add a Digital Signature: atu assegura dokumento hodi aumenta
assinatura digital ne’ebé ema seluk labele hare, maibe precisa koneksaun ho
Internet.
![]() |
·
Mark as final: Dokumento pronto ona maibe tipo READ ONLY (Le deit) katak ema seluk
labele halo mudansa ba ita nia dokumento sira.
·
Run Compatibility Checker: atu cek liafuan sira ne’ebé los hotu ona
molok rai iha File sira
![]() |
- Send: atu haruka dokumento ba ema seluk. Iha ninia grupo rasik:
·
E-mail: haruka dokumento husi postal / email address hanesan attachment.
![]() |
·
E-mail as PDF or XPS attachment: haruka dokumento ho PDF ou XPS tuir e-mail
address. Mudansa iha ATTACHED
·
Internet Fax: usa internet atu haruka
dokumento husi Fax.
- Publish: Publika dokumento iha:
·
Blog
internet nian hanesan BLOGSPOT, Nfomedia, FACEBOOK…ect. Precisa uluk nanain halo registo kona ba ita
nia blog.
![]() |
·
Fahe dokumento hodi rai iha Document Management Service
·
Create
Documento Wordspace: maneija dokumento
iha SITO foun ida (WEBSITES), hodi rai nafatin ninia original.
Create
Documento Wordspace: maneija dokumento
iha SITO foun ida (WEBSITES), hodi rai nafatin ninia original.![]() |
- Close: Taka dokumento ne’ebé loke iha janela Word nian.
3.3. Komprensaun no funsaun
husi QUICK ACCESS TOOLBAR
QAT
(Quick Access Toolbar) nu’udar menu foun ida husi aplikasaun WORD 2007. Menu
ida ne’e ajuda atu edit (lê no hadia liafuan ou desenho)
dokumento ho lalais. Atu halo kompleto kona ba ikona sira iha QAT, precisa klik
OB, ba liafuan WORD OPTION no buka letra CUSTOMIZE, hafoin hili ikona sira
ne’ebé ita hakarak hatama ba area QAT. Opsaun seluk mak klik liman los husi
area QAT.
ds.3.3.
performance QAT 2007
3.3.1: WORD OPTION (Opsaun
kona ba Word nian):
POPULAR: Atu troka opsaun Popular iha
Word.
Iha
grupo 2 ne’ebé importante:
1. Top Option for Working with Word:
Opsaun sira atu serbisu ho word.
2.
Personalize your copy of Microsoft Word: identidade dokumento nia nain; troka lian ne’ebé
usa automatik ba hakerek dokumento

DISPLAY: hatudu kona ba
dokumento nia laran wainhira hatudu iha monitor no wainhira atu PRINT.
fahe ba grupo 3:
1. Page Display
Option:
opsaun koba ba pagina sira iha dokumento.
2. Always show
these formatting marks on the screen: atu hatudu nafatin marka sira
ne’e iha monitor.
3. Printing Option: Opsaun ba
printing.
PROOFING: Atu troka oin sa WORD halo koreksaun no format ba
testo sira.
Fahe ba grupo 4:
2. When Correcting spelling in
Moffice Program: wainhira halo koreksaun ba
liafuan sira iha M.OFFICE Program
3. When Correcting spelling and
Grammar in Word: atu
hadia gramatika lian ne’ebé ita usa iha dokumento.
4. Exceptions for: parte ida ne’ebé ita lakohi atu
halo iha modelo dokumento balu.

SAVE:
atu salva dokumento.
Fahe ba grupo 3:
1. Save Document: rai dokumento tuir modelo ne’ebé
iha; atu rai dokumento kada minuto 10; ect.
2. Offline editing options for
documento management server files.
3.Preserve fidelity when sharing
this document:
fahe dokumento ba grupo/ ema ne’ebé ita hatene didiak.
ADVANCED:
Opsaun
ne’ebé avansa liu atu serbisu ho WORD.
Fahe ba grupo 10:
1. Editing Options: opsaun ba edit nian.
2. Cut, Copy anf Paste: atu tesi, kopia no passa
dokumento.
3. Show Documento Content:
4. Display:
5: Print
6. When printing this document
7. Save
8. Preserve Fidelity when sharing
this document
9. General
10. Compatiblity Options for
CUSTOMIZE:
atu hatama
access toolbar ba janela Word
Grupo
sira seluk hanesan ADD-INS, TRUST CENTER no RESOURCES, atu hatudu kona ba
identidade word nian atu mantem segurança dokumento nian.
CÁPITULO IV
KOÑESEMENTO MENU
NO RIBBON MICROSOFT WORD 2007
HOME AND INSERT MENU
Menu / Tab Display no
Ribbon mak parte importante liu iha Word 2007. Menu MSW 2007 la hanesan ho Menu
MSW 2003.
Menu MSW 2003
|
|
4.1.
Menu / Tab display
Iha area Menu
ida ne’e mak sei hatudu sai grupo ida-idak ho ninia funsaun rasik.
Menu MSW 2007 ho
ninia grupo sira:
4.1.1. HOME:
Menu primeiro husi Janela MSW 2007. Ninia funsaun hahu atu kria dokumento foun
ida.
Grupo sira husi HOME mak tuir mai
ne’e:
-
CLIPBOARD, FONT, PARAGRAPH, STYLES, EDITING.
•
CLIPBOARD
(atu hare, passa ou hamos dokumento sira
ne’ebé ita halo ona Copia).
Iha opsaun barak atu tau CLIPBOARD iha area WORD nian.
CLIPBOARD
(atu hare, passa ou hamos dokumento sira
ne’ebé ita halo ona Copia).
Iha opsaun barak atu tau CLIPBOARD iha area WORD nian.
•
FONT:
atu modifika letra sira:
![]() |
- tau kor ba letra (TEXT HIGLIGHT COLOR / FONT COLOR)
- SUBSCRIPT
(X2) (letra kiik oan iha letra nai okos),
- SUPERSCRIPT(X2) (Letra kiik oan iha letra seluk nia
leten),
- B
(bold): atu halo letra sai metan,
- I
(italic) : atu halo letra kleuk
ba liman los,
- U( underline):
atu tau risku iha liafuan nia okos ho modelo oi-oin),
- STRIKETROUGH (atu halo risko iha letra nia klaran),
- Aa: atu
troka liafuan sira ne’ebé hili ona ba letra normal (Sentence case), letra kiik hotu (lower case), letra boot hotu (UPPERCASE), letra
boot iha letra uluk deit (Capitalize
Each Word) no liafuan ho letra kiik uluk hafoin etra boot tuir (tOGGLE cASE).
Modelo
normal, es. TIMES NEW ROMAN – CALIBRI.
•
PARAGRAPH:
atu modifika paragrafo sira
PARAGRAPH:
atu modifika paragrafo sira
-
MULTILEVEL LIST: atu halo lista ( daftar isi).
-
SHOW and HIDE: simbolo atu hatudu ou subar marka hakerek nian.
letra
selecionado.
-
LINE SPACING: spasi linha liafuan sira.
•
STYLES:
atu modifika modelo letra no ninia spasi sira.
STYLES:
atu modifika modelo letra no ninia spasi sira.
•
EDITING:
FIND (atu hetan liafuan sira ne'ebé
la konsege le hetan iha dokumento sira), REPLACE
(atu troka liafuan sira ne’ebé la los) no SELECT (atu halo selessaun ba liafuan sira).
EDITING:
FIND (atu hetan liafuan sira ne'ebé
la konsege le hetan iha dokumento sira), REPLACE
(atu troka liafuan sira ne’ebé la los) no SELECT (atu halo selessaun ba liafuan sira).
4.1.2. INSERT
DISPLAY :
atu hatama variasaun ba dokumento sira.
Grupo
husi menu INSERT mak:
1. PAGES: pagina ne’ebé fahe ba parte 3:
Cover Page, Blank Page no Page Breat
o
Cover
Page:
Modelo
ba pagina dahuluk husi dokumento ida, es. Halo livro ida.
o
Blank
Page: atu tama ba pagina mamuk tuir pagina ida ne’ebe ita
hakerek uluk ona.
o
Page Break: fahe
tiha dokumento pagina uluk ho pagina ne’ebe tuir mai.
Page Break: fahe
tiha dokumento pagina uluk ho pagina ne’ebe tuir mai.
2.
TABLE: hatama tabela iha
dokumento WORD no mos bele konverte (fila tiha) testo ne’ebé iha ba tabela nia
laran.
Wainhira
ita klik iha tabela nia laran
iha Tittle Bar mosu TABLE TOOLS
3.
ILLUSTRATION: hatudu kona ba desenho sira ne’ebé
hakarak hatama iha dokumento nia laran.
Picture:
hatama foto ou imagem seluk ba dokumento nia laran Wainhira ita
hatama tiha
desenho iha dokumento, ita bele modifika
desenho sira ne’e tuir
modelo/style ne’ebé ita hakarak.
Klik
iha desenho nia laran, hafoin husi Tittle bar nia sorin sei mosu “PICTURE TOOL”, ne’ebé fahe ba:
I. Adjust, Picture
Styles, Arrange no Size,
se
karik desenho ne’e ho imagem.
-
ADJUST: atu
modifika desenho sira hanesan: mudansa iha ninia kor, halo naroman liu ou kor
metan, halo kontrastu desenho.
-
PICTURE STYLE: atu
modifika modelo desenho nian hanesan: quadrado ou kabuar, ect.
-
ARRANGE: atu
forma posissaun letra no desenho iha dokumento nia laran
- SIZE: medida dokumento nian
no bele tesi parte husi desenho ne’ebé ita la precisa hatama iha dokumento nia
laran (CROP)
II. Adjust, Shadow Effects, Border,
Arrange, Size ): Wainhira desenho mosu babain.
- SHADOW
EFFECTS: efeito ba lalatak desenho nian
- BORDER: atu halo desenho nia
ninia sira.
III. Drawing Tools: se
iha desenho nia laran hatama tan desenho husi SHAPES. ( INSERT SHAPES, SHAPES STYLE,
SHADOW EFFECTS, 3-D EFFECTS, ARRANGE, SIZE)
o
Hyperlink:
Krea
ligasaun dokumento nian ho dokumento seluk iha komputer.
o
Bookmark:
kria bookmark atu tau naran ba ponto specifiko nian iha dokumento nia laran.
o
Cross-reference: refere liu ba item sira
hanesan: heading, figures no tabela.
5.
HEADER AND FOOTER: atu tau pagina iha dokumento ida-idak.
§ Header: pagina
no titulo dokumento nian iha parte leten
§ Footer: pagina no titulo dokumento iha parte kraik.
§ Page number: hatama
deit numero pagina dokumento nian. Bele tau iha parte kraik ou leten.
6.
TEXT: atu hatama testo ou modifikasaun testo iha
dokumento.

- Quick
Parts: hatama liafuan badak ruma ne’ebé hakerek hela iha
dokumento nia laran, es. Kategoria dokumento nian, ninia propriedade no
informasaun seluk importante.
- Word
Art: modelo letra dekorasaun nian
-
Drop Cap: letra primerio ho medida
boot.
- Signature line: atu hatama assinatura
digital ba dokumento;
- Date and Time: atu hatama loron no oras
ba dokumento;
- Object: atu hatama objecto ruma ba
dokumento/ testo ruma.
7.
SYMBOLS : atu hatama formula matematika no simbol letra nian
ba dokumento.

CÁPITULO VI
KOÑESEMENTO MENU
NO RIBBON MICROSOFT WORD 2007
PAGE LAYOUT NO REFERENCES
5.1.1. PAGE LAYOUT : ninia
funsaun atu maneija konfigurasaun (modelo) pagina nian.
Grupo husi PAGE LAYOUT:
-
THEMES: atu hatama kona
ba :Tema, efeito, medida no modelo letra no modifika kor sira.
- PAGE SETUP: hatudu kona ba formato
pagina nian:
-
Margin: atu hadia dokumento nia
ninin sira tuir APA (AMERICAN PSYCOLOGICAL
ASSOCIATION)
Style (3 3 4 3)cm. Ba
hakerek scientifico nian.
- Orientation: dokumento nia posissaun: Potrait (vertikal) ou Landscape (horizontal)
Size: hili medida carta ne’ebé ita usa ba dokumento.(LETTER, A4
ect.)


- Columns: pagina ida bele fahe ba parte (2,3,4)

-
PAGE BACKGROUND: dekorasaun
base dokumento nian, Es: watermark, page color, page borders.
Watermark: atu hatama lalatak
letra ou desenho iha dokumento nia kotuk ho finalidade katak dokumento ne’e
precisa trata ho modo especial hanesan dokumento confidential ida ou urgente.
Page color: hili kor sira ne’ebé
hakarak atu tau iha dokumento nia laran (Document background)

Page
borders: Linha ninin husi pagina dokumento nian
-
PARAGRAPH: posissaun
liafuan sira iha dokumento nia laran.
-
ARRANGE: forma
posissaun letra no desenho iha dokumento nia laran
5.1.2. REFERENCE : ninia funsaun
nu’udar referencia / PANDUAN ba hakerek sistematico/ PENULISAN ILMIAH dokumento
sira nian.
Grupo
husi PAGE LAYOUT TAB mak:
-
TABLES OF CONTENTS: atu
halo konaba lista konteudo nian ( daftar isi)
Atu halo lista konteudo
automatik iha Word, bele halo ho metodo 2:
1. Klik
iha Table of Contents, hafoin hili modelo.
-
FOOTNOTES:
esplikasaun sira ne’ebé hakerek iha dokumento nia okos (catatan kaki)
-
CITATION AND BIBLIOGRAPHY: liafuan sira ne’ebé kopia husi hakerek seluk
hodi hatama iha dokumento refere, no titulo, autor husi livro sira ne’ebé usa
nudar referencia nian. Usa modelo APA (Assosiation Psicology of America)
-
CAPTIONS: atu hakerek letra iha desenho nia okos ne’ebé
tama iha dokumento nia laran.
-
INDEX: lista liafuan
sira iha dokumento nia laran hamutuk ho pagina ne’ebé liafuan sira ne’e iha ba.
-
TABLE OF AUTHORITIES: atu
halo lista kona ba kasu sira iha dokumento, budget (anggaran dasar), no seluk
tan.
CÁPITULO VII
KOÑESEMENTO MENU
NO RIBBON MICROSOFT WORD 2007
MAILINGS, REVIEW, VIEW NO DEVELOPER
7.1. MAILINGS :
ninia funsaun atu haruka dokumento husi posta eletronika no
halo
envelope.
Grupo
sira husi MAILING TAB mak:
-
CREATE: atu
halo envelope no label sira.
-
START MAIL MERGE: atu
haruka dokumento hodi hili destinatario sira.
-
WRITE AND INSERT FIELDS: hakerek
no hatama liafuan sira.
-
PREVIEW RESULTS: hare
resultado antes print.
-
FINISH: Printing.
7.2. REVIEW: ninia
funsaun atu hare fila fali dokumento ninia formatasaun sira, es. Komentario,
hadia liafuan sira hodi usa dictionario ou thesaurus (hanesan ensiklopedia/
informasaun no esplikasaun kona ba liafuan sira) no mos atu halo kuadro
investigasaun nian.
Grupo
husi REVIEW TAB mak:
-
PROOFING: atu
hadia lian estrangeiro ne’ebé usa iha dokumento.
-
COMMENTS: atu
hakerek komento iha dokumento nia laran.
delete
no troka linha.
-
CHANGES: atu
troka dokumento nia kontenuto sira,
aceita
ou rejeita.
-
COMPARE: komparasaun
entre dokumento sira.
-
PROTECT: protesaun ba
dokumento ninia segredo no ema
balu
deit mak bele hatene usa dokumento refere.
7. 3. VIEW : funsaun
atu maneija dokumento ninia performans.
Grupo
husi VIEW TAB mak:
-
DOCUMENT VIEW:
atu hare dokumento ninia style molok atu print. Bele hare mos iha Status bar
nia sorin, iha parte vertikal kraik husi janela Word nian.
- Draft View usa atu hare konsep dokumento nian
hodi bele halo koreksaun ho diak.
- Web Layout,
atu hare dokumento hanesan iha pagina WEB nian.
- Print Layout, hatudu dokumento hanesan iha ninia
pagina print nian.
- Outline:
hatudu dokumento
hanesan esplikasaun tuir linha ida-idak.
- Full Screen Reading, hatudu
formato leitura nian.
- SHOW/ HIDE: atu hatama ou hasai ikona balu
iha dokumento, es:
ü
RULER
: Ruler ou Régua nudar kaixa ne’ebé fo medida ba dokumento,
ninia posisaun iha parte leten text box no parte liman los)
• Ruler atu facilita formatasaun dokumento
nian li-liu kona ba ninia margin sira.
ü
THUMBNAILS:
kuadro ida iha
Ruler vertikal nia sorin ne’ebé hatudu kona ba dokumento nia lalaok.
THUMBNAILS:
kuadro ida iha
Ruler vertikal nia sorin ne’ebé hatudu kona ba dokumento nia lalaok.
ü


SCROOL BARS:wainhira dokumento ninia medida liu
husi 100% Nune’e sei mosu barra rua
(horizontal no vertikal) iha dokumento nia sorin ou Text area nia sorin karuk
no iha status bar nia leten.

SCROOL BARS:wainhira dokumento ninia medida liu
husi 100% Nune’e sei mosu barra rua
(horizontal no vertikal) iha dokumento nia sorin ou Text area nia sorin karuk
no iha status bar nia leten.
-
ZOOM: atu hare kona ba
medida dokumento nian
-
WINDOW: atu hatudu
janela word nian: (New Window)
janela foun ne’ebé iha kontenuto husi janela precedente; (Arrange all) hare dokumento hot-hotu ne’ebé loke hela, tutan ida
ba malu; no (Split) fahe tiha
dokumento ba parte rua atu bele hare parte ne’ebé la hanesan husi dokumento ida
deit, mudansa dokumento nian ba dokumento seluk ne’ebé la hanesan.
-
MACROS: atu
grava makro ou atu loke opsaun seluk makro nian.
7.4 DEVELOPER : funsaun atu desenvolve
dokumento hodi usa VISUAL BASIC, XML, atu protege dokumento…
CÁPITULO VIII
KOÑESEMENTO MENU
NO RIBBON MICROSOFT WORD 2007
(DESIGN, LAYOUT), STATUS BAR NO ZOOM SLIDER
8.1 DESIGN ho LAYOUT : funsaun sira
ne’ebé mosu wainhira usa tabela iha dokumento nia laran.
Design
katak: usa wainhira hakarak halo tabela ne’e sai kor oi-oin ne’ebé furak liu.
Iha
modelo no kor oi-oin tabela nian ( Table Sytles).
Layout: wainhira precisa atu halo mudansa ba formato tabela nian.
Display
Layout
8.2 STATUS BAR
ninia posissaun iha janela window nia okos. Funsaun atu hatudu informasaun kona
ba kapacidade dokumento nian hanesan:
- total liafuan (Word Count) ne’ebé hakerek iha
dokumento nia laran,
- hadia gramatika lian
(Spelling and Grammar Check),
- numero pagina (Page Number),
- hatama ou hakerek liafuan
foun iha liafuan seluk nia (Insert /
Overtype). Ect…….
Wainhira hakarak
hatama komando sira ne’e iha Status bar nia laran, precisa klik liman los
(Right Click) iha kaixa kiik iha liafuan
nia sorin.
8. 3 ZOOM SLIDER : hare
dokumento ninia medida (75%, 100 % -
200%), bele usa mos ZOOM iha menu VIEW.
CÁPITULO IX
KEYBORD SHORCUT NE’EBÉ USA HODI
HAKEREK DOKUMENTO WORD 2007
Keybord
shortcut ninia funsaun mak atu assessu ba komando sira husi keyboard nian,
ne’ebé barak liu ba layout keyboard Amerika nian ne’ebé babain usa ona.
Kombinasaun husi letra sira ne’e la precisa atu usa ho Mouse no ninia vantagens
mak bele halo serbisu ho lalais iha tempo badak nia laran.
Indikasaun keyboard nian:
- Ctrl :
Control
- Alt :
Alternative
- Alt Gr : Alternative Group (atu hatama numero sira iha QAT no Menu nian atu nune’e bele assessu facil liu. Kada
numero ou letra tuir ninia funsaun hanesan wainhira ita usa
mouse.
- Shift :
kombinasaun ho Ctrl no Alt atu kria kombinasaun letra nian.
- F1, F2….etc : Function
- Ins : Insert
- Pg Up :
Page Up (atu ba letra/ liafuan iha parte
leten husi linha ne’ebé ita hakerek hela)
- Pg Dn : Page Down (atu ba letra/ liafuan iha parte kraik husi
linha ne’ebé ita hakerek hela)
- Backspace :
atu hamos letra/ liafaun husi los ba karuk
- Delete : atu hamos letra/
liafuan husi karuk ba los.
- PrtSc SysRq : atu kopia monitor tomak hodi passa fali ba dokumento
- Home : atu fila ba letra/
liafuan iha parte hahu nian.
- End : atu ba iha rohan
husi letra/ liafuan nian.
Kombinasaun letra sira
husi Keyboard shortcut mak tuir mai ne’e:
v Ctrl + A (select all) : atu halo selessaun ba liafuan sira hotu iha dokumento
v Ctrl + B (Bold) : atu
halo letra/ liafaun sai mahar.
v Ctrl + I (Italic) : atu
halo letra kleuk ba sorin los.
v Ctrl + U (underline) : atu halo
risko (linha) iha letra/liafuan nian okos.
v Ctrl + S (save) : atu
rai dokumento iha Drive/ Data D nia laran.
v Ctrl + N (New) : atu
halo dokumento foun.
v Ctrl + O (open) : atu loke dokumento sira ne’ebé rai ona iha Drive /Data D.
v Ctrl + C(Copy) : atu
halo kopia dokumento.
v Ctrl + V (paste) : atu
passa dokumento ne’ebé kopia ona ba fali dokumento foun..
v Ctrl + X (cut) : atu koa
liafuan, letra/ sira ne’ebé la precisa
iha dokumento.
v Ctrl + Y : atu
repete fila fali liafuan/ letra ne’ebé hakerek ona.
v Ctrl + Z (undo) : atu fo fila fali liafuan/ letra ne’ebé ita hasai uluk ona husi dokumento.
v Ctrl + P (Print) : atu
PRINT/ Imprime dokumento ne’ebé pronto ona.
v Ctrl + L(left) : atu halo
ordem liafuan sira husi parte karuk dokumento nian.
v Ctrl + E (center) : atu hakerek liafuan sira husi parte klaran dokumento nian.
v Ctrl + R (Right) : atu halo ordem liafuan sira husi parte los dokumento nian.
v Ctrl + J (Justify) : atu halo ordem liafuan sira parte karuk no
los.
v
Ctrl + H (find and Replace) : atu hetan ou troka liafuan sira iha dokumento nia laran.
v Ctrl + ] : atu aumento medida letra/
liafuan sira iha dokumento.
v Ctrl + [ : atu
hamenos medida letra/ liafuan sira iha dokumento.
v Ctrl + F (find): atu hetan liafuan sira ne’ebé buka iha dokumento nia laran.
v Ctrl + W(Exit) : atu sai husi dokumento.
v Ctrl + Shift + F : atu troka
modelo, kor, medida no efeito letra/
liafuan.
v Ctrl + Shift + P : atu troka modelo, kor, medida no efeito letra/ liafuan.
v Ctrl + Shift + A : atu
halo letra/ liafuan sira sai letra maiscula/ boot (precisa
bloka uluk liafuan sira).
v Ctrl + Shift + W : atu tau risko iha letro/ liafuan nia okos (precisa bloka uluk liafuan sira).
v Ctrl + Shift + D :
atu tau
risko dobrado iha letra/ liafuan nia okos.
v Ctrl+Shift + K : atu halo letra/ liafaun maiscula maibe ho medida ne’ebé ki’ik
v Ctrl + Shift + Q : atu
troka liafuan/ letra sai simbol. atu troka liafuan/ letra sai simbol.
v Ctrl + Spacebar : atu troka letra/ liafaun ba
karakter manual.
v Alt +Ctrl + S : atu fahe tiha dokumento.
v Alt + Shift + C : atu
lori fila fali dokumento sai ida deit.
v Ctrl + Shift + < : atu
hamenos medida letra nian
v Ctrl + Shift + > : atu
aumenta medida letra nian.
v Altl + Ctrl + O :
atu hare outline dokumento nian.
Kombinasaun letra iha lian Português:
·
Ctrl + , (koma) besik letra
M : atu halo letra C cedilha (Ç)
·
Ctrl + ‘ (acento) besik
ENTER : atu halo letra ho acento ba los (Á )
·
Ctrl + ‘ (acento) besik
numero 1 : atu halo letra ho acento ba karuk (À )
·
Ctrl + Shift + ~ (til) besik
numero 1: atu halo letra ho til iha leten (Ã, Ñ, Õ)
·
Ctrl + Shift + ^ (agudo) iha numero
6 nia leten: atu halo letra ho agudo
iha leten (Ê)
Kombinasaun ho simbolo:
·
Ba simbolo sira iha numero
nia leten, precisa usa deit SHIFT + simbolo ne’ebé refere. Es.: @ # $ % ^ &
* ( ) _ + “
> < ?
~ !
·
Ba simbolo sira iha simbolo
sira seluk nia okos, la precisa usa kombinasaun keyboard nian. Es. , ; ‘
/ = ` -
BAB X
LIAN MATAKA
10.1. KONKLUSAUN
Hodi hakerek
MODUL ba programa aplikasaun Microsoft Office 2007 nian iha parte WORD, iha
ninia finalidade atu bele tulun foin sae sira ne’ebé la dun iha konyesimento
kona ba area teknologia iha era globalisasaun ida ne’e atu bele adapta sira nia
an tuir lalaok mundo ohin loron no mos atu fasilita sira iha serbisu sira
ne’ebé oras ne’e esigi ema atu aprende kona ba aplikasaun hirak ne’e, no tulun
sira atu bele hetan lalais serbisu tuir sira nia kualidade no skill.
10.2.
SUGESTAUN
Atu bele hadia liu tan kualidade
hakerek nian ne’ebé util mos ba ema seluk nia diak, makerek nain ho haraik-an
husu ita boot sira ne’ebé interessa ho MODUL ida ne’e atu bele fo mos ita boot
sira nai sugestaun kona ba sistema hakerek no lian tetum ne’ebé usa iha hakerek
ida ne’e. Sugestaun ne’e nakloke ba ema hotu.
Ita boot sira
nia hanoin no sugerimento sira sai hanesan feedback atu bele tulun hakerek nain
sira atu bele deskobre liu tan modalidade sira ne’ebé iha hodi lori diak ba ema
ida-idak.
Livro Referensia:
1.
WIDAYA
YRAMA, Panduan
Praktis Microsof Word 2007.
Capitulu

Popular :
atu halo top opsions atu hein programa
nebe sei mosu mak hanesan tuir
mai
: menu toolbar ba selection nia
: oinsa atu hare ou reviu dokumentus nebe iha
: iha kapacidade atu halo programa foun

KÁPITULO I
KONÊSEMENTO
BÁSIKO MICROSOFT WORD 2007
Microsoft Word nu’udar Aplikasaun komputador ne’ebé hola
parte iha grupo MICROSOFT OFFICE, Software ne’ebé hetan husi BILL GATES,
Americano ida ne’ebé agora serbisu hanesan Chefe ba Direitor sira iha Microsoft
Corporation (Empresário Microsoft bo’ot liu iha mundo). Microsoft Word hanesan
sistema/ proseso liafuan ne’ebé konhecido iha mundo tomak no ema barak mak usa
programa ida ne’e.
1.1. Finalidade Modul Aplikasaun MS.WORD 2007
a) Atu
estudante sira bele aprende, hatene no hakerek dokumento ho kualidade ne’ebé
diak tuir tempo nia precisa hodi usa programa MS. Word 2007.
b.
,Atu estudante sira iha kapacidade no kualidade hatene serbisu hodi usa
ikona sira ne’ebé hetan iha
MS.Word 2007 hanesan menu sira HOME, INSERT, PAGE LAYOUT, no seluk tan.
1.2. Desenvolvimento Microsoft Word
Hahu husi inicio kedas (Hahu
descobre kona ba MS. Word) programa aplikasaun ida ne’e halao ona mudansa ruma,
hanesan:
Word 1981 – 1989
Word
1990 – 1995
Word
97
Word
98
Word
2001 / word X
Word
2002 / XP
Word
2003
Word
2007
Word
2008
Word
2010
1.3. Diferensa entre Microsoft Word 2003 no 2007.
Diferensa entre Microsoft Word 2003 ho Microsoft Word 2007 mak: iha Ms. Word 2003 la iha Ribbon, Office
Button no Quick Access Toolbar.
Ds. 1.3.1 Desenho Microsoft
Word 2003

Ds.1.3.2. Desenho Microsoft Word 2007
1.4. Koñesemento ambiente serbisu WORD
Ambiente
serbisu mak software ne’ebé ita usa. Molok atu
hakerek data hodi usa MS. Word 2007, uluk nanain ita precisa hatene kona
konfigurasaun ambiente serbisu husi Word 2007.
Ambiente
serbisu Word 2007 bele hare husi desenho tuir mai ne’e:
ds. 1.4.1 Desenho ambiente serbisu
Word 2007
1.5 Komprennsaun Office Button no Quick Access
Toolbar no funsaun sira husi menu ne’ebé hetan Word 2007
·
Office
button: parte ida ne’e usa atu
assessu funsaun geral sira ne’ebé iha ligasaun ho porsesso dokumento iha Word
2007. Nia posisaun iha parte leten karuk husi janela word 2007. Waihira ita
klik Office Button sei mosu menu sira ne’ebé dada an ba kraik hodi akomoda
funsaun oi-oin husi Word 2007.
Ds. 1.5.1.Office Button
·
Quick
Access Toolbar: parte
ida ne’e nia posisaun iha parte los Office Button, iha linha ida ho Titlebar. Komponente
ida ne’e nia funsaun mak atu hatudu kona ba butaun komando (iha word 2007
koñesido hanesan command button) ne’ebé
usa bebeik.
Quick
Access Toolbar: parte
ida ne’e nia posisaun iha parte los Office Button, iha linha ida ho Titlebar. Komponente
ida ne’e nia funsaun mak atu hatudu kona ba butaun komando (iha word 2007
koñesido hanesan command button) ne’ebé
usa bebeik.
Ds.. 1.5.2.QAT
·
Titlebar
: hatudu
titulo dokumento nian ne’ebé loke hela ho ninia estensau sira. Ninia posisaun
iha parte klaran leten husi janela word 2007.
Ds.. 1.5.3.
Title bar
·
Control box: Parte ida ne’e atu
hatudu kona posisaun janela Word nian.
Hanesan MINIMIZE (halo kiik), MAXIMIZE/ RESTORE (halo boot) no CLOSE
(taka). Ninia posisaun iha parte karuk Title Bar nian.
gb.
1.5.4. Menu bar
·
Status
Bar: ninia
posisaun iha parte kraik husi janela Word no ninia funsaun hanesan esplika kona
kapasidade dokumento nst.
Status
Bar: ninia
posisaun iha parte kraik husi janela Word no ninia funsaun hanesan esplika kona
kapasidade dokumento nst.
Ds..
1.5.5 Status bar
CAPÍTULO II
PROSESU SERBISU
HO MICROSOFT WORD 2007
2.1. Metodo sira ne’ebé usa hodi
loke Ms. Word 2007
·
Aktiva uluk lai aplikasaun
(
loke komputador (POWER ON), DESKTOP aktiva; SOFTWARE Microsoft Office esisti ona iha komputador
laran)
Dalan ne’ebé usa atu halo aktiva Microsoft Word 2007
mak tuir mai ne’e:
·
Start menu
Start menu
·
All programs
·
Microsoft Office
·
Microsof Word
2007
Ds. 2.1. Aktiva aplikasaun
2.2. Loke Dokumento Foun
Atu
loke dokumento foun ne’ebé sei mamuk, precisa hatene lalaok sira tuir mai ne’e:
·
Klik
office Botton
·
Klik
NEW.
·
Ctrl
+ N di keybord.
Ds. 2.2. Halo dokumento foun
2.3. Rai dokumento (salva
Dokumento)
Metodo sira ne’ebé usa atu rai dokumento foun:
1. Klik
Office Button, hafoin mosu kaixa SAVE AS (atu rai dokumento foun)
·
Hakerek
dokumento foun nian naran ba parte ida ne’ebé hakerek “ FILE NAME “
·
Klik
SAVE AS TYPE (Tipo dokumento nian es.
WORD DOCUMENT ou WORD TEMPLATE, ect.)
·
Klik
SAVE

Ds. 2.3.1. Rai
dokumento foun
2. Hanehan Keyboard Crtl+s atu rai dokumento ne’ebé ita rai uluk ona.
3.
Bele mos usa save
iha Quick Acces Toolbar ne’ebé
hatudu ho desenho hanesan disketo ida.

Ds. 2.3.2. Ikona
atu rai dokumento.
2.4. Sai husi Ms. Word 2007
Wainhira
ita hakerek hotu ona dokumento sira no rai ona iha ninia file, ita taka area
serbisu Ms. Word 2007 hanesan tuir mai ne’e:
·
Klik OFFICE BOTTON
·
Hili letra EXIT WORD iha parte los husi linha ikus OFFICE BUTTON nian
Ou
bele usa metodo seluk, hanesan:
v Klik
CLOSE (X) iha parte los ninin
leten, linha ida ho OB, QAT ou TB.
v Klik
keyboard Alt+F4
![]() |
Ds.. 2.4. Prosesu
atu taka o sai husi area serbisu Ms. Word 2007
CÁPITULO III
FUNSIONAMENTO HUSI OFFICE BUTTON NO
QUICK ACCESS TOOLBAR 2007
3.1. Item sira iha Microsoft Office
Button 2007
Item
sira mak tuir mai ne’e:
ü New,
Open, Save, Save as,Print, Send,Publish, Close.
ü Word
Options no Exit Word
Ds.3.1:
Performance husi Office Button
3.2.
Esplikasaun Ms.Office Button
- New: atu halo dokumento foun ne’ebé sei mamuk.
- Open: Loke dokumento sira ne’ebé rai hela iha Word.
o
Convert:
atu
halo mudansa (konverte) ba dokumento nia modelo tuir modelo ne’ebé iha programa nia laran.
- Save: atu kontinua rai ou rai foun ba dokumento sira ne’ebé hakerek ona.
- Save as: rai dokumento foun (hili ninia format, es.: Word Document…) ne’ebé foin hakerek iha drive ida nia laran (es. Data D; My Document, Local C. ect) ou rai dokumento ne’ebé iha ona ba dokumento seluk, nune’e dokumento original la lakon.Ninia modelo:
![]() |
·
Word Document: rai dokumento hanesan dokumento word nian.
·
Word template: rai dokumento hanesan template atu nune’e bele usa \formato dokumento
ida ne’e iha futuro.
·
Word 97 – 2003 dokumento: rai dokumento word 2007 atu nune’e bele loke
mos iha aplikasaun word 2003.
·
Open Dokument Text: rai dokumento iha open dokument format
·
PDF ou XPS (software ida ne’ebé la tama
iha grupo MICROSOFT OFFICE, maibe software ne’ebé instala ketak fali): atu rai dokumento modelu PDF, prevene atu
ema labele estraga dokumento original ne’ebé iha ona.
·
Other formats: rai dokumento iha formato seluk.
- Print : resultado husi dokumento ne’ebé pronto ona iha surat tahan nia laran.
![]() |
·
Print: hili printer nia modelo (HP, Canon…etc.);
hili número atu copy; no opsaun sira seluk molok atu print dokumento.
Print: hili printer nia modelo (HP, Canon…etc.);
hili número atu copy; no opsaun sira seluk molok atu print dokumento.
· Quickprint: haruka dokumento direitamente ba printer
hodi la buka modelo printer nian (ba printer sira ne’ebé instal ona iha ita nia
komputer / laptop).
· Print
Preview: Atu kontrola didiak dokumento
molok atu print los nian tamba dala ruma precisa hadia buat balu.
Prepare:
preparasaun atu distribui dokumento sira, precisa mos atensaun ba ninia
modelo sira:
·
Properties: Propriadade dokumento nian hodi sai hanesan informasaun ba ema seluk
ne’ebé hakarak hatene kona ba dokumento ne’ebé sira loke hanesan: titolo, autor, keyword (liafuan chave).
·
Inspect Document: rai dokumento hodi sai deit hanesan informasaun pessoal.
Se ita hili
liafuan YES, nune’e sei mosu tan desenho:
![]() |
Hili tiha lia
fuan INSPECT, sei mosu tan desenho:
![]() |
|
![]() |
Hatudu hanesan informasaun. Se ita la precisa ita
bele taka tiha.
·
Encrypt Document: rai dokumento didiak hodi usa password
atu ema seluk labele loke ita nia dokumento sira.
·
Restrict Permission: ba ema ne’ebé hakarak atu loke ita nia
dokumento, precisa hetan nicensa husi ita, ex. fo password atu sira bele loke
ou hatama sira nia naran iha lista ne’ebé hetan ita nia nicensa atu loke
dokumento sira. Iha opsaun tolu: UNRESTRICT
ACCESS katak ema hotu bele loke no troka ita nia dokumento sira; RESTRICT ACCESS katak fo deit ba ema
balu ne’ebé ita hakarak atu fo; MANAGE
CREDENTIAL: atu kontrola didiak ema sira ne’ebé usa ita nia dokumento.
·
Add a Digital Signature: atu assegura dokumento hodi aumenta
assinatura digital ne’ebé ema seluk labele hare, maibe precisa koneksaun ho
Internet.
![]() |
·
Mark as final: Dokumento pronto ona maibe tipo READ ONLY (Le deit) katak ema seluk
labele halo mudansa ba ita nia dokumento sira.
·
Run Compatibility Checker: atu cek liafuan sira ne’ebé los hotu ona
molok rai iha File sira
![]() |
- Send: atu haruka dokumento ba ema seluk. Iha ninia grupo rasik:
·
E-mail: haruka dokumento husi postal / email address hanesan attachment.
![]() |
·
E-mail as PDF or XPS attachment: haruka dokumento ho PDF ou XPS tuir e-mail
address. Mudansa iha ATTACHED
·
Internet Fax: usa internet atu haruka
dokumento husi Fax.
- Publish: Publika dokumento iha:
·
Blog
internet nian hanesan BLOGSPOT, Nfomedia, FACEBOOK…ect. Precisa uluk nanain halo registo kona ba ita
nia blog.
![]() |
·
Fahe dokumento hodi rai iha Document Management Service
·
Create
Documento Wordspace: maneija dokumento
iha SITO foun ida (WEBSITES), hodi rai nafatin ninia original.
Create
Documento Wordspace: maneija dokumento
iha SITO foun ida (WEBSITES), hodi rai nafatin ninia original.![]() |
- Close: Taka dokumento ne’ebé loke iha janela Word nian.
3.3. Komprensaun no funsaun
husi QUICK ACCESS TOOLBAR
QAT
(Quick Access Toolbar) nu’udar menu foun ida husi aplikasaun WORD 2007. Menu
ida ne’e ajuda atu edit (lê no hadia liafuan ou desenho)
dokumento ho lalais. Atu halo kompleto kona ba ikona sira iha QAT, precisa klik
OB, ba liafuan WORD OPTION no buka letra CUSTOMIZE, hafoin hili ikona sira
ne’ebé ita hakarak hatama ba area QAT. Opsaun seluk mak klik liman los husi
area QAT.
ds.3.3.
performance QAT 2007
3.3.1: WORD OPTION (Opsaun
kona ba Word nian):
POPULAR: Atu troka opsaun Popular iha
Word.
Iha
grupo 2 ne’ebé importante:
1. Top Option for Working with Word:
Opsaun sira atu serbisu ho word.
2.
Personalize your copy of Microsoft Word: identidade dokumento nia nain; troka lian ne’ebé
usa automatik ba hakerek dokumento

DISPLAY: hatudu kona ba
dokumento nia laran wainhira hatudu iha monitor no wainhira atu PRINT.
fahe ba grupo 3:
1. Page Display
Option:
opsaun koba ba pagina sira iha dokumento.
2. Always show
these formatting marks on the screen: atu hatudu nafatin marka sira
ne’e iha monitor.
3. Printing Option: Opsaun ba
printing.
PROOFING: Atu troka oin sa WORD halo koreksaun no format ba
testo sira.
Fahe ba grupo 4:
2. When Correcting spelling in
Moffice Program: wainhira halo koreksaun ba
liafuan sira iha M.OFFICE Program
3. When Correcting spelling and
Grammar in Word: atu
hadia gramatika lian ne’ebé ita usa iha dokumento.
4. Exceptions for: parte ida ne’ebé ita lakohi atu
halo iha modelo dokumento balu.

SAVE:
atu salva dokumento.
Fahe ba grupo 3:
1. Save Document: rai dokumento tuir modelo ne’ebé
iha; atu rai dokumento kada minuto 10; ect.
2. Offline editing options for
documento management server files.
3.Preserve fidelity when sharing
this document:
fahe dokumento ba grupo/ ema ne’ebé ita hatene didiak.
ADVANCED:
Opsaun
ne’ebé avansa liu atu serbisu ho WORD.
Fahe ba grupo 10:
1. Editing Options: opsaun ba edit nian.
2. Cut, Copy anf Paste: atu tesi, kopia no passa
dokumento.
3. Show Documento Content:
4. Display:
5: Print
6. When printing this document
7. Save
8. Preserve Fidelity when sharing
this document
9. General
10. Compatiblity Options for
CUSTOMIZE:
atu hatama
access toolbar ba janela Word
Grupo
sira seluk hanesan ADD-INS, TRUST CENTER no RESOURCES, atu hatudu kona ba
identidade word nian atu mantem segurança dokumento nian.
CÁPITULO IV
KOÑESEMENTO MENU
NO RIBBON MICROSOFT WORD 2007
HOME AND INSERT MENU
Menu / Tab Display no
Ribbon mak parte importante liu iha Word 2007. Menu MSW 2007 la hanesan ho Menu
MSW 2003.
Menu MSW 2003
|
|
4.1.
Menu / Tab display
Iha area Menu
ida ne’e mak sei hatudu sai grupo ida-idak ho ninia funsaun rasik.
Menu MSW 2007 ho
ninia grupo sira:
4.1.1. HOME:
Menu primeiro husi Janela MSW 2007. Ninia funsaun hahu atu kria dokumento foun
ida.
Grupo sira husi HOME mak tuir mai
ne’e:
-
CLIPBOARD, FONT, PARAGRAPH, STYLES, EDITING.
•
CLIPBOARD
(atu hare, passa ou hamos dokumento sira
ne’ebé ita halo ona Copia).
Iha opsaun barak atu tau CLIPBOARD iha area WORD nian.
CLIPBOARD
(atu hare, passa ou hamos dokumento sira
ne’ebé ita halo ona Copia).
Iha opsaun barak atu tau CLIPBOARD iha area WORD nian.
•
FONT:
atu modifika letra sira:
![]() |
- tau kor ba letra (TEXT HIGLIGHT COLOR / FONT COLOR)
- SUBSCRIPT
(X2) (letra kiik oan iha letra nai okos),
- SUPERSCRIPT(X2) (Letra kiik oan iha letra seluk nia
leten),
- B
(bold): atu halo letra sai metan,
- I
(italic) : atu halo letra kleuk
ba liman los,
- U( underline):
atu tau risku iha liafuan nia okos ho modelo oi-oin),
- STRIKETROUGH (atu halo risko iha letra nia klaran),
- Aa: atu
troka liafuan sira ne’ebé hili ona ba letra normal (Sentence case), letra kiik hotu (lower case), letra boot hotu (UPPERCASE), letra
boot iha letra uluk deit (Capitalize
Each Word) no liafuan ho letra kiik uluk hafoin etra boot tuir (tOGGLE cASE).
Modelo
normal, es. TIMES NEW ROMAN – CALIBRI.
•
PARAGRAPH:
atu modifika paragrafo sira
PARAGRAPH:
atu modifika paragrafo sira
-
MULTILEVEL LIST: atu halo lista ( daftar isi).
-
SHOW and HIDE: simbolo atu hatudu ou subar marka hakerek nian.
letra
selecionado.
-
LINE SPACING: spasi linha liafuan sira.
•
STYLES:
atu modifika modelo letra no ninia spasi sira.
STYLES:
atu modifika modelo letra no ninia spasi sira.
•
EDITING:
FIND (atu hetan liafuan sira ne'ebé
la konsege le hetan iha dokumento sira), REPLACE
(atu troka liafuan sira ne’ebé la los) no SELECT (atu halo selessaun ba liafuan sira).
EDITING:
FIND (atu hetan liafuan sira ne'ebé
la konsege le hetan iha dokumento sira), REPLACE
(atu troka liafuan sira ne’ebé la los) no SELECT (atu halo selessaun ba liafuan sira).
4.1.2. INSERT
DISPLAY :
atu hatama variasaun ba dokumento sira.
Grupo
husi menu INSERT mak:
1. PAGES: pagina ne’ebé fahe ba parte 3:
Cover Page, Blank Page no Page Breat
o
Cover
Page:
Modelo
ba pagina dahuluk husi dokumento ida, es. Halo livro ida.
o
Blank
Page: atu tama ba pagina mamuk tuir pagina ida ne’ebe ita
hakerek uluk ona.
o
Page Break: fahe
tiha dokumento pagina uluk ho pagina ne’ebe tuir mai.
Page Break: fahe
tiha dokumento pagina uluk ho pagina ne’ebe tuir mai.
2.
TABLE: hatama tabela iha
dokumento WORD no mos bele konverte (fila tiha) testo ne’ebé iha ba tabela nia
laran.
Wainhira
ita klik iha tabela nia laran
iha Tittle Bar mosu TABLE TOOLS
3.
ILLUSTRATION: hatudu kona ba desenho sira ne’ebé
hakarak hatama iha dokumento nia laran.
Picture:
hatama foto ou imagem seluk ba dokumento nia laran Wainhira ita
hatama tiha
desenho iha dokumento, ita bele modifika
desenho sira ne’e tuir
modelo/style ne’ebé ita hakarak.
Klik
iha desenho nia laran, hafoin husi Tittle bar nia sorin sei mosu “PICTURE TOOL”, ne’ebé fahe ba:
I. Adjust, Picture
Styles, Arrange no Size,
se
karik desenho ne’e ho imagem.
-
ADJUST: atu
modifika desenho sira hanesan: mudansa iha ninia kor, halo naroman liu ou kor
metan, halo kontrastu desenho.
-
PICTURE STYLE: atu
modifika modelo desenho nian hanesan: quadrado ou kabuar, ect.
-
ARRANGE: atu
forma posissaun letra no desenho iha dokumento nia laran
- SIZE: medida dokumento nian
no bele tesi parte husi desenho ne’ebé ita la precisa hatama iha dokumento nia
laran (CROP)
II. Adjust, Shadow Effects, Border,
Arrange, Size ): Wainhira desenho mosu babain.
- SHADOW
EFFECTS: efeito ba lalatak desenho nian
- BORDER: atu halo desenho nia
ninia sira.
III. Drawing Tools: se
iha desenho nia laran hatama tan desenho husi SHAPES. ( INSERT SHAPES, SHAPES STYLE,
SHADOW EFFECTS, 3-D EFFECTS, ARRANGE, SIZE)
o
Hyperlink:
Krea
ligasaun dokumento nian ho dokumento seluk iha komputer.
o
Bookmark:
kria bookmark atu tau naran ba ponto specifiko nian iha dokumento nia laran.
o
Cross-reference: refere liu ba item sira
hanesan: heading, figures no tabela.
5.
HEADER AND FOOTER: atu tau pagina iha dokumento ida-idak.
§ Header: pagina
no titulo dokumento nian iha parte leten
§ Footer: pagina no titulo dokumento iha parte kraik.
§ Page number: hatama
deit numero pagina dokumento nian. Bele tau iha parte kraik ou leten.
6.
TEXT: atu hatama testo ou modifikasaun testo iha
dokumento.

- Quick
Parts: hatama liafuan badak ruma ne’ebé hakerek hela iha
dokumento nia laran, es. Kategoria dokumento nian, ninia propriedade no
informasaun seluk importante.
- Word
Art: modelo letra dekorasaun nian
-
Drop Cap: letra primerio ho medida
boot.
- Signature line: atu hatama assinatura
digital ba dokumento;
- Date and Time: atu hatama loron no oras
ba dokumento;
- Object: atu hatama objecto ruma ba
dokumento/ testo ruma.
7.
SYMBOLS : atu hatama formula matematika no simbol letra nian
ba dokumento.

CÁPITULO VI
KOÑESEMENTO MENU
NO RIBBON MICROSOFT WORD 2007
PAGE LAYOUT NO REFERENCES
5.1.1. PAGE LAYOUT : ninia
funsaun atu maneija konfigurasaun (modelo) pagina nian.
Grupo husi PAGE LAYOUT:
-
THEMES: atu hatama kona
ba :Tema, efeito, medida no modelo letra no modifika kor sira.
- PAGE SETUP: hatudu kona ba formato
pagina nian:
-
Margin: atu hadia dokumento nia
ninin sira tuir APA (AMERICAN PSYCOLOGICAL
ASSOCIATION)
Style (3 3 4 3)cm. Ba
hakerek scientifico nian.
- Orientation: dokumento nia posissaun: Potrait (vertikal) ou Landscape (horizontal)
Size: hili medida carta ne’ebé ita usa ba dokumento.(LETTER, A4
ect.)


- Columns: pagina ida bele fahe ba parte (2,3,4)

-
PAGE BACKGROUND: dekorasaun
base dokumento nian, Es: watermark, page color, page borders.
Watermark: atu hatama lalatak
letra ou desenho iha dokumento nia kotuk ho finalidade katak dokumento ne’e
precisa trata ho modo especial hanesan dokumento confidential ida ou urgente.
Page color: hili kor sira ne’ebé
hakarak atu tau iha dokumento nia laran (Document background)

Page
borders: Linha ninin husi pagina dokumento nian
-
PARAGRAPH: posissaun
liafuan sira iha dokumento nia laran.
-
ARRANGE: forma
posissaun letra no desenho iha dokumento nia laran
5.1.2. REFERENCE : ninia funsaun
nu’udar referencia / PANDUAN ba hakerek sistematico/ PENULISAN ILMIAH dokumento
sira nian.
Grupo
husi PAGE LAYOUT TAB mak:
-
TABLES OF CONTENTS: atu
halo konaba lista konteudo nian ( daftar isi)
Atu halo lista konteudo
automatik iha Word, bele halo ho metodo 2:
1. Klik
iha Table of Contents, hafoin hili modelo.
-
FOOTNOTES:
esplikasaun sira ne’ebé hakerek iha dokumento nia okos (catatan kaki)
-
CITATION AND BIBLIOGRAPHY: liafuan sira ne’ebé kopia husi hakerek seluk
hodi hatama iha dokumento refere, no titulo, autor husi livro sira ne’ebé usa
nudar referencia nian. Usa modelo APA (Assosiation Psicology of America)
-
CAPTIONS: atu hakerek letra iha desenho nia okos ne’ebé
tama iha dokumento nia laran.
-
INDEX: lista liafuan
sira iha dokumento nia laran hamutuk ho pagina ne’ebé liafuan sira ne’e iha ba.
-
TABLE OF AUTHORITIES: atu
halo lista kona ba kasu sira iha dokumento, budget (anggaran dasar), no seluk
tan.
CÁPITULO VII
KOÑESEMENTO MENU
NO RIBBON MICROSOFT WORD 2007
MAILINGS, REVIEW, VIEW NO DEVELOPER
7.1. MAILINGS :
ninia funsaun atu haruka dokumento husi posta eletronika no
halo
envelope.
Grupo
sira husi MAILING TAB mak:
-
CREATE: atu
halo envelope no label sira.
-
START MAIL MERGE: atu
haruka dokumento hodi hili destinatario sira.
-
WRITE AND INSERT FIELDS: hakerek
no hatama liafuan sira.
-
PREVIEW RESULTS: hare
resultado antes print.
-
FINISH: Printing.
7.2. REVIEW: ninia
funsaun atu hare fila fali dokumento ninia formatasaun sira, es. Komentario,
hadia liafuan sira hodi usa dictionario ou thesaurus (hanesan ensiklopedia/
informasaun no esplikasaun kona ba liafuan sira) no mos atu halo kuadro
investigasaun nian.
Grupo
husi REVIEW TAB mak:
-
PROOFING: atu
hadia lian estrangeiro ne’ebé usa iha dokumento.
-
COMMENTS: atu
hakerek komento iha dokumento nia laran.
delete
no troka linha.
-
CHANGES: atu
troka dokumento nia kontenuto sira,
aceita
ou rejeita.
-
COMPARE: komparasaun
entre dokumento sira.
-
PROTECT: protesaun ba
dokumento ninia segredo no ema
balu
deit mak bele hatene usa dokumento refere.
7. 3. VIEW : funsaun
atu maneija dokumento ninia performans.
Grupo
husi VIEW TAB mak:
-
DOCUMENT VIEW:
atu hare dokumento ninia style molok atu print. Bele hare mos iha Status bar
nia sorin, iha parte vertikal kraik husi janela Word nian.
- Draft View usa atu hare konsep dokumento nian
hodi bele halo koreksaun ho diak.
- Web Layout,
atu hare dokumento hanesan iha pagina WEB nian.
- Print Layout, hatudu dokumento hanesan iha ninia
pagina print nian.
- Outline:
hatudu dokumento
hanesan esplikasaun tuir linha ida-idak.
- Full Screen Reading, hatudu
formato leitura nian.
- SHOW/ HIDE: atu hatama ou hasai ikona balu
iha dokumento, es:
ü
RULER
: Ruler ou Régua nudar kaixa ne’ebé fo medida ba dokumento,
ninia posisaun iha parte leten text box no parte liman los)
• Ruler atu facilita formatasaun dokumento
nian li-liu kona ba ninia margin sira.
ü
THUMBNAILS:
kuadro ida iha
Ruler vertikal nia sorin ne’ebé hatudu kona ba dokumento nia lalaok.
THUMBNAILS:
kuadro ida iha
Ruler vertikal nia sorin ne’ebé hatudu kona ba dokumento nia lalaok.
ü


SCROOL BARS:wainhira dokumento ninia medida liu
husi 100% Nune’e sei mosu barra rua
(horizontal no vertikal) iha dokumento nia sorin ou Text area nia sorin karuk
no iha status bar nia leten.

SCROOL BARS:wainhira dokumento ninia medida liu
husi 100% Nune’e sei mosu barra rua
(horizontal no vertikal) iha dokumento nia sorin ou Text area nia sorin karuk
no iha status bar nia leten.
-
ZOOM: atu hare kona ba
medida dokumento nian
-
WINDOW: atu hatudu
janela word nian: (New Window)
janela foun ne’ebé iha kontenuto husi janela precedente; (Arrange all) hare dokumento hot-hotu ne’ebé loke hela, tutan ida
ba malu; no (Split) fahe tiha
dokumento ba parte rua atu bele hare parte ne’ebé la hanesan husi dokumento ida
deit, mudansa dokumento nian ba dokumento seluk ne’ebé la hanesan.
-
MACROS: atu
grava makro ou atu loke opsaun seluk makro nian.
7.4 DEVELOPER : funsaun atu desenvolve
dokumento hodi usa VISUAL BASIC, XML, atu protege dokumento…
CÁPITULO VIII
KOÑESEMENTO MENU
NO RIBBON MICROSOFT WORD 2007
(DESIGN, LAYOUT), STATUS BAR NO ZOOM SLIDER
8.1 DESIGN ho LAYOUT : funsaun sira
ne’ebé mosu wainhira usa tabela iha dokumento nia laran.
Design
katak: usa wainhira hakarak halo tabela ne’e sai kor oi-oin ne’ebé furak liu.
Iha
modelo no kor oi-oin tabela nian ( Table Sytles).
Layout: wainhira precisa atu halo mudansa ba formato tabela nian.
Display
Layout
8.2 STATUS BAR
ninia posissaun iha janela window nia okos. Funsaun atu hatudu informasaun kona
ba kapacidade dokumento nian hanesan:
- total liafuan (Word Count) ne’ebé hakerek iha
dokumento nia laran,
- hadia gramatika lian
(Spelling and Grammar Check),
- numero pagina (Page Number),
- hatama ou hakerek liafuan
foun iha liafuan seluk nia (Insert /
Overtype). Ect…….
Wainhira hakarak
hatama komando sira ne’e iha Status bar nia laran, precisa klik liman los
(Right Click) iha kaixa kiik iha liafuan
nia sorin.
8. 3 ZOOM SLIDER : hare
dokumento ninia medida (75%, 100 % -
200%), bele usa mos ZOOM iha menu VIEW.
CÁPITULO IX
KEYBORD SHORCUT NE’EBÉ USA HODI
HAKEREK DOKUMENTO WORD 2007
Keybord
shortcut ninia funsaun mak atu assessu ba komando sira husi keyboard nian,
ne’ebé barak liu ba layout keyboard Amerika nian ne’ebé babain usa ona.
Kombinasaun husi letra sira ne’e la precisa atu usa ho Mouse no ninia vantagens
mak bele halo serbisu ho lalais iha tempo badak nia laran.
Indikasaun keyboard nian:
- Ctrl :
Control
- Alt :
Alternative
- Alt Gr : Alternative Group (atu hatama numero sira iha QAT no Menu nian atu nune’e bele assessu facil liu. Kada
numero ou letra tuir ninia funsaun hanesan wainhira ita usa
mouse.
- Shift :
kombinasaun ho Ctrl no Alt atu kria kombinasaun letra nian.
- F1, F2….etc : Function
- Ins : Insert
- Pg Up :
Page Up (atu ba letra/ liafuan iha parte
leten husi linha ne’ebé ita hakerek hela)
- Pg Dn : Page Down (atu ba letra/ liafuan iha parte kraik husi
linha ne’ebé ita hakerek hela)
- Backspace :
atu hamos letra/ liafaun husi los ba karuk
- Delete : atu hamos letra/
liafuan husi karuk ba los.
- PrtSc SysRq : atu kopia monitor tomak hodi passa fali ba dokumento
- Home : atu fila ba letra/
liafuan iha parte hahu nian.
- End : atu ba iha rohan
husi letra/ liafuan nian.
Kombinasaun letra sira
husi Keyboard shortcut mak tuir mai ne’e:
v Ctrl + A (select all) : atu halo selessaun ba liafuan sira hotu iha dokumento
v Ctrl + B (Bold) : atu
halo letra/ liafaun sai mahar.
v Ctrl + I (Italic) : atu
halo letra kleuk ba sorin los.
v Ctrl + U (underline) : atu halo
risko (linha) iha letra/liafuan nian okos.
v Ctrl + S (save) : atu
rai dokumento iha Drive/ Data D nia laran.
v Ctrl + N (New) : atu
halo dokumento foun.
v Ctrl + O (open) : atu loke dokumento sira ne’ebé rai ona iha Drive /Data D.
v Ctrl + C(Copy) : atu
halo kopia dokumento.
v Ctrl + V (paste) : atu
passa dokumento ne’ebé kopia ona ba fali dokumento foun..
v Ctrl + X (cut) : atu koa
liafuan, letra/ sira ne’ebé la precisa
iha dokumento.
v Ctrl + Y : atu
repete fila fali liafuan/ letra ne’ebé hakerek ona.
v Ctrl + Z (undo) : atu fo fila fali liafuan/ letra ne’ebé ita hasai uluk ona husi dokumento.
v Ctrl + P (Print) : atu
PRINT/ Imprime dokumento ne’ebé pronto ona.
v Ctrl + L(left) : atu halo
ordem liafuan sira husi parte karuk dokumento nian.
v Ctrl + E (center) : atu hakerek liafuan sira husi parte klaran dokumento nian.
v Ctrl + R (Right) : atu halo ordem liafuan sira husi parte los dokumento nian.
v Ctrl + J (Justify) : atu halo ordem liafuan sira parte karuk no
los.
v
Ctrl + H (find and Replace) : atu hetan ou troka liafuan sira iha dokumento nia laran.
v Ctrl + ] : atu aumento medida letra/
liafuan sira iha dokumento.
v Ctrl + [ : atu
hamenos medida letra/ liafuan sira iha dokumento.
v Ctrl + F (find): atu hetan liafuan sira ne’ebé buka iha dokumento nia laran.
v Ctrl + W(Exit) : atu sai husi dokumento.
v Ctrl + Shift + F : atu troka
modelo, kor, medida no efeito letra/
liafuan.
v Ctrl + Shift + P : atu troka modelo, kor, medida no efeito letra/ liafuan.
v Ctrl + Shift + A : atu
halo letra/ liafuan sira sai letra maiscula/ boot (precisa
bloka uluk liafuan sira).
v Ctrl + Shift + W : atu tau risko iha letro/ liafuan nia okos (precisa bloka uluk liafuan sira).
v Ctrl + Shift + D :
atu tau
risko dobrado iha letra/ liafuan nia okos.
v Ctrl+Shift + K : atu halo letra/ liafaun maiscula maibe ho medida ne’ebé ki’ik
v Ctrl + Shift + Q : atu
troka liafuan/ letra sai simbol. atu troka liafuan/ letra sai simbol.
v Ctrl + Spacebar : atu troka letra/ liafaun ba
karakter manual.
v Alt +Ctrl + S : atu fahe tiha dokumento.
v Alt + Shift + C : atu
lori fila fali dokumento sai ida deit.
v Ctrl + Shift + < : atu
hamenos medida letra nian
v Ctrl + Shift + > : atu
aumenta medida letra nian.
v Altl + Ctrl + O :
atu hare outline dokumento nian.
Kombinasaun letra iha lian Português:
·
Ctrl + , (koma) besik letra
M : atu halo letra C cedilha (Ç)
·
Ctrl + ‘ (acento) besik
ENTER : atu halo letra ho acento ba los (Á )
·
Ctrl + ‘ (acento) besik
numero 1 : atu halo letra ho acento ba karuk (À )
·
Ctrl + Shift + ~ (til) besik
numero 1: atu halo letra ho til iha leten (Ã, Ñ, Õ)
·
Ctrl + Shift + ^ (agudo) iha numero
6 nia leten: atu halo letra ho agudo
iha leten (Ê)
Kombinasaun ho simbolo:
·
Ba simbolo sira iha numero
nia leten, precisa usa deit SHIFT + simbolo ne’ebé refere. Es.: @ # $ % ^ &
* ( ) _ + “
> < ?
~ !
·
Ba simbolo sira iha simbolo
sira seluk nia okos, la precisa usa kombinasaun keyboard nian. Es. , ; ‘
/ = ` -
BAB X
LIAN MATAKA
10.1. KONKLUSAUN
Hodi hakerek
MODUL ba programa aplikasaun Microsoft Office 2007 nian iha parte WORD, iha
ninia finalidade atu bele tulun foin sae sira ne’ebé la dun iha konyesimento
kona ba area teknologia iha era globalisasaun ida ne’e atu bele adapta sira nia
an tuir lalaok mundo ohin loron no mos atu fasilita sira iha serbisu sira
ne’ebé oras ne’e esigi ema atu aprende kona ba aplikasaun hirak ne’e, no tulun
sira atu bele hetan lalais serbisu tuir sira nia kualidade no skill.
10.2.
SUGESTAUN
Atu bele hadia liu tan kualidade
hakerek nian ne’ebé util mos ba ema seluk nia diak, makerek nain ho haraik-an
husu ita boot sira ne’ebé interessa ho MODUL ida ne’e atu bele fo mos ita boot
sira nai sugestaun kona ba sistema hakerek no lian tetum ne’ebé usa iha hakerek
ida ne’e. Sugestaun ne’e nakloke ba ema hotu.
Ita boot sira
nia hanoin no sugerimento sira sai hanesan feedback atu bele tulun hakerek nain
sira atu bele deskobre liu tan modalidade sira ne’ebé iha hodi lori diak ba ema
ida-idak.
Livro Referensia:
1.
WIDAYA
YRAMA, Panduan
Praktis Microsof Word 2007.
Capitulu

Popular :
atu halo top opsions atu hein programa
nebe sei mosu mak hanesan tuir
mai
: menu toolbar ba selection nia
: oinsa atu hare ou reviu dokumentus nebe iha
: iha kapacidade atu halo programa foun













Tidak ada komentar:
Posting Komentar