MICROSOFT WORD 2007



KÁPITULO I
KONÊSEMENTO BÁSIKO MICROSOFT WORD 2007


Microsoft Word nu’udar Aplikasaun komputador ne’ebé hola parte iha grupo MICROSOFT OFFICE, Software ne’ebé hetan husi BILL GATES, Americano ida ne’ebé agora serbisu hanesan Chefe ba Direitor sira iha Microsoft Corporation (Empresário Microsoft bo’ot liu iha mundo). Microsoft Word hanesan sistema/ proseso liafuan ne’ebé konhecido iha mundo tomak no ema barak mak usa programa ida ne’e.
1.1.  Finalidade Modul Aplikasaun  MS.WORD 2007
a)      Atu estudante sira bele aprende, hatene no hakerek dokumento ho kualidade ne’ebé diak tuir tempo nia precisa hodi usa programa MS. Word 2007.
b. ,Atu estudante sira iha kapacidade no kualidade hatene serbisu  hodi usa  ikona    sira ne’ebé hetan iha MS.Word 2007 hanesan menu sira HOME, INSERT, PAGE LAYOUT, no seluk tan.

1.2. Desenvolvimento Microsoft Word
            Hahu husi inicio kedas (Hahu descobre kona ba MS. Word) programa aplikasaun ida ne’e halao ona mudansa ruma, hanesan:
Word 1981 – 1989
Word 1990 – 1995
Word 97
Word 98
Word 2001 / word X
Word 2002 / XP
Word 2003
Word 2007
Word 2008
Word 2010

1.3.   Diferensa entre Microsoft Word 2003 no 2007.
Diferensa entre Microsoft Word 2003 ho Microsoft Word 2007 mak: iha Ms. Word 2003 la iha Ribbon, Office Button no Quick Access Toolbar.

Ds. 1.3.1 Desenho Microsoft Word 2003





Ds.1.3.2.   Desenho Microsoft Word 2007

1.4. Koñesemento ambiente serbisu WORD
Ambiente serbisu mak software ne’ebé ita usa. Molok atu hakerek data hodi usa MS. Word 2007, uluk nanain ita precisa hatene kona konfigurasaun ambiente serbisu husi Word 2007.
Ambiente serbisu Word 2007 bele hare husi desenho tuir mai ne’e:


ds. 1.4.1 Desenho ambiente serbisu Word 2007

1.5  Komprennsaun Office Button no Quick Access Toolbar no funsaun sira husi menu ne’ebé hetan Word 2007
·        Office button: parte ida ne’e usa atu assessu funsaun geral sira ne’ebé iha ligasaun ho porsesso dokumento iha Word 2007. Nia posisaun iha parte leten karuk husi janela word 2007. Waihira ita klik Office Button sei mosu menu sira ne’ebé dada an ba kraik hodi akomoda funsaun oi-oin husi Word 2007.

                               Ds. 1.5.1.Office Button

·        Quick Access Toolbar: parte ida ne’e nia posisaun iha parte los Office Button, iha linha ida ho Titlebar. Komponente ida ne’e nia funsaun mak atu hatudu kona ba butaun komando (iha word 2007 koñesido hanesan command button) ne’ebé usa bebeik.
Ds.. 1.5.2.QAT

·         Titlebar : hatudu titulo dokumento nian ne’ebé loke hela ho ninia estensau sira. Ninia posisaun iha parte klaran leten husi janela word 2007.
Ds.. 1.5.3. Title bar

·         Control box:  Parte ida ne’e atu hatudu kona posisaun janela Word nian.  Hanesan MINIMIZE (halo kiik), MAXIMIZE/ RESTORE (halo boot) no CLOSE (taka). Ninia posisaun iha parte karuk Title Bar nian.
gb. 1.5.4. Menu bar

·         Status Bar:  ninia posisaun iha parte kraik husi janela Word no ninia funsaun hanesan esplika kona kapasidade dokumento nst.

Ds.. 1.5.5 Status bar




CAPÍTULO II
PROSESU SERBISU HO MICROSOFT WORD 2007

2.1. Metodo sira ne’ebé usa hodi loke Ms. Word 2007
·         Aktiva uluk lai aplikasaun ( loke komputador (POWER ON), DESKTOP aktiva; SOFTWARE  Microsoft Office esisti ona iha komputador laran)
Dalan ne’ebé usa atu halo aktiva Microsoft Word 2007 mak tuir mai ne’e:
·         Start menu
·         All programs
·         Microsoft Office
·         Microsof Word 2007  

Ds. 2.1. Aktiva aplikasaun





2.2. Loke Dokumento Foun
Atu loke dokumento foun ne’ebé sei mamuk, precisa hatene lalaok sira tuir mai ne’e:
·         Klik office Botton
·         Klik  NEW.
·         Ctrl + N di keybord.

Ds. 2.2. Halo dokumento foun
2.3. Rai dokumento (salva Dokumento)
Metodo sira ne’ebé usa atu rai dokumento foun:
1. Klik Office Button, hafoin mosu kaixa SAVE AS (atu rai dokumento foun)
·         Hakerek dokumento foun nian naran ba parte ida ne’ebé hakerek “ FILE NAME “
·         Klik SAVE AS TYPE (Tipo dokumento nian es. WORD DOCUMENT ou WORD TEMPLATE, ect.)
·         Klik SAVE
Ds. 2.3.1. Rai dokumento foun




Text Box: Save (ctrl+s)
2. Hanehan Keyboard Crtl+s atu rai dokumento ne’ebé ita rai uluk ona.
3. Bele mos usa  save iha Quick Acces Toolbar ne’ebé hatudu ho desenho hanesan disketo ida.








 
Ds. 2.3.2. Ikona atu rai dokumento.
2.4. Sai husi Ms. Word 2007

Wainhira ita hakerek hotu ona dokumento sira no rai ona iha ninia file, ita taka area serbisu Ms. Word 2007 hanesan tuir mai ne’e:
·         Klik OFFICE BOTTON
·         Hili letra EXIT WORD iha parte los husi linha ikus OFFICE BUTTON nian
Ou bele usa metodo seluk, hanesan:
v  Klik CLOSE (X) iha parte los ninin leten, linha ida ho OB, QAT ou TB.
v  Klik keyboard Alt+F4


 














                                                    
Ds.. 2.4. Prosesu atu taka o sai husi area serbisu Ms. Word 2007





CÁPITULO  III
FUNSIONAMENTO HUSI OFFICE BUTTON NO QUICK ACCESS TOOLBAR 2007

3.1. Item sira iha Microsoft Office Button 2007
Item sira mak tuir mai ne’e:
ü  New, Open, Save, Save as,Print, Send,Publish, Close.
ü  Word Options no Exit Word
 



                                                                       
                                                                                    Ds.3.1: Performance husi Office                                                                                           Button












3.2. Esplikasaun  Ms.Office Button
  • New: atu halo dokumento foun ne’ebé sei mamuk.
  • Open: Loke dokumento sira ne’ebé rai hela iha Word.
o               Convert: atu halo mudansa (konverte) ba dokumento nia modelo tuir modelo    ne’ebé iha programa nia laran.
  • Save: atu kontinua rai  ou rai foun ba dokumento sira ne’ebé hakerek ona.
  • Save as: rai dokumento foun (hili ninia format, es.: Word Document…) ne’ebé foin hakerek iha drive ida nia laran (es. Data D; My Document, Local C. ect) ou rai dokumento ne’ebé iha ona ba dokumento seluk, nune’e dokumento original la lakon.Ninia modelo:


 
















·         Word Document: rai dokumento hanesan dokumento word nian.
·         Word template: rai dokumento hanesan template atu nune’e bele usa \formato dokumento ida ne’e iha futuro.
·         Word 97 – 2003 dokumento: rai dokumento word 2007 atu nune’e bele loke mos iha aplikasaun word 2003.
·         Open Dokument Text: rai dokumento iha open dokument format
·         PDF ou XPS (software ida ne’ebé la tama iha grupo MICROSOFT OFFICE, maibe software ne’ebé instala ketak fali): atu rai dokumento modelu PDF, prevene atu ema labele estraga dokumento original ne’ebé iha ona.
·         Other formats: rai dokumento iha formato seluk.
  • Print : resultado husi dokumento ne’ebé pronto ona iha surat tahan nia laran.


 







·      Print: hili printer nia modelo (HP, Canon…etc.); hili número atu copy; no opsaun sira seluk molok atu print dokumento.










·      Quickprint: haruka dokumento direitamente ba printer hodi la buka modelo printer nian (ba printer sira ne’ebé instal ona iha ita nia komputer / laptop).
·      Print Preview: Atu kontrola didiak dokumento molok atu print los nian tamba dala ruma precisa hadia buat balu.

  • Prepare: preparasaun atu distribui dokumento sira, precisa mos atensaun ba ninia modelo sira:













·         Properties: Propriadade dokumento nian hodi sai hanesan informasaun ba ema seluk ne’ebé hakarak hatene kona ba dokumento ne’ebé sira loke hanesan:          titolo, autor, keyword (liafuan chave).
 





·         Inspect Document: rai dokumento hodi sai deit hanesan informasaun pessoal.

 









Se ita hili liafuan YES, nune’e sei mosu tan desenho:


 
















Hili tiha lia fuan INSPECT, sei mosu tan desenho:






 

























Hatudu hanesan informasaun. Se ita la precisa ita bele taka tiha.

·         Encrypt Document: rai dokumento didiak hodi usa password atu ema seluk labele loke ita nia dokumento sira.

 



·         Restrict Permission: ba ema ne’ebé hakarak atu loke ita nia dokumento, precisa hetan nicensa husi ita, ex. fo password atu sira bele loke ou hatama sira nia naran iha lista ne’ebé hetan ita nia nicensa atu loke dokumento sira. Iha opsaun tolu: UNRESTRICT ACCESS katak ema hotu bele loke no troka ita nia dokumento sira; RESTRICT ACCESS katak fo deit ba ema balu ne’ebé ita hakarak atu fo; MANAGE CREDENTIAL: atu kontrola didiak ema sira ne’ebé usa ita nia dokumento.
·         Add a Digital Signature: atu assegura dokumento hodi aumenta assinatura digital ne’ebé ema seluk labele hare, maibe precisa koneksaun ho Internet.


 






·         Mark as final: Dokumento pronto ona maibe tipo READ ONLY (Le deit) katak ema seluk labele halo mudansa ba ita nia dokumento sira.

 




·         Run Compatibility Checker: atu cek liafuan sira ne’ebé los hotu ona molok rai iha File sira


 







  • Send: atu haruka dokumento ba ema seluk. Iha ninia grupo rasik:
·         E-mail: haruka dokumento husi postal / email address hanesan attachment.


 











·         E-mail as PDF or XPS attachment: haruka dokumento ho PDF ou XPS tuir e-mail address. Mudansa iha ATTACHED
·         Internet Fax:  usa internet atu haruka dokumento husi Fax.
  • Publish: Publika dokumento iha:
·         Blog internet nian hanesan BLOGSPOT, Nfomedia, FACEBOOK…ect.  Precisa uluk nanain halo registo kona ba ita nia blog.


 










·         Fahe dokumento hodi rai iha Document Management Service
·         Create Documento Wordspace: maneija dokumento iha SITO foun ida (WEBSITES), hodi rai nafatin ninia original.



 










  • Close: Taka dokumento ne’ebé loke iha janela Word nian.
3.3. Komprensaun no funsaun husi  QUICK ACCESS TOOLBAR
QAT (Quick Access Toolbar) nu’udar menu foun ida husi aplikasaun WORD 2007. Menu ida ne’e ajuda atu edit (lê no hadia liafuan ou desenho) dokumento ho lalais. Atu halo kompleto kona ba ikona sira iha QAT, precisa klik OB, ba liafuan WORD OPTION no buka letra CUSTOMIZE, hafoin hili ikona sira ne’ebé ita hakarak hatama ba area QAT. Opsaun seluk mak klik liman los husi area QAT.
ds.3.3. performance QAT 2007





3.3.1: WORD OPTION (Opsaun kona ba Word nian):
POPULAR: Atu troka opsaun Popular iha Word.
Iha grupo 2 ne’ebé importante:

 1. Top Option for Working with Word: Opsaun sira atu serbisu ho word.

2. Personalize your copy of Microsoft Word: identidade dokumento nia nain; troka lian ne’ebé usa automatik ba hakerek dokumento

DISPLAY: hatudu kona ba dokumento nia laran wainhira hatudu iha monitor no wainhira atu PRINT.
fahe ba grupo 3:
1. Page Display Option: opsaun koba ba pagina sira iha dokumento.
2. Always show these formatting marks on the screen: atu hatudu nafatin marka sira ne’e iha monitor.
3. Printing Option: Opsaun ba printing.

PROOFING: Atu troka oin sa WORD halo koreksaun no format ba testo sira.
Fahe ba grupo 4:
1. AutoCorrect Option: opsaun ba autokoreksaun ba dokumento. Es. Hanesan atu halo letra boot automatik dahuluk ba liafuan sira, precisa klik
2. When Correcting spelling in Moffice Program: wainhira halo koreksaun ba liafuan sira iha M.OFFICE Program
3. When Correcting spelling and Grammar in Word: atu hadia gramatika lian ne’ebé ita usa iha dokumento.
4. Exceptions for: parte ida ne’ebé ita lakohi atu halo iha modelo dokumento balu.
SAVE: atu salva dokumento.
Fahe ba grupo 3:
1. Save Document: rai dokumento tuir modelo ne’ebé iha; atu rai dokumento kada minuto 10; ect.
2. Offline editing options for documento management server files.
3.Preserve fidelity when sharing this document: fahe dokumento ba grupo/ ema ne’ebé ita hatene didiak.





ADVANCED: Opsaun ne’ebé avansa liu atu serbisu ho WORD.
Fahe ba grupo 10:
1. Editing Options: opsaun ba edit nian.
2. Cut, Copy anf Paste: atu tesi, kopia no passa dokumento.
3. Show Documento Content:
4. Display:
5: Print
6. When printing this document
7. Save
8. Preserve Fidelity when sharing this document
9. General
10. Compatiblity Options for



CUSTOMIZE: atu hatama access toolbar ba janela Word










Grupo sira seluk hanesan ADD-INS, TRUST CENTER no RESOURCES, atu hatudu kona ba identidade word nian atu mantem segurança dokumento nian.

































CÁPITULO IV 
KOÑESEMENTO MENU NO RIBBON MICROSOFT WORD 2007

HOME AND INSERT MENU


Menu / Tab Display no Ribbon mak parte importante liu iha Word 2007. Menu MSW 2007 la hanesan ho Menu MSW 2003.



Menu MSW 2003



Menu sira iha MSW 2003
mak tuir mai ne’e:
ü  FILE
ü  EDIT
ü  VIEW
ü  INSERT
ü  FORMAT
ü  TOOLS
ü  TABLE
ü  WINDOW
ü  HELP

 
Menu sira iha MSW 2007 mak
tuir mai ne’e:
ü  HOME
ü  INSERT
ü  PAGE LAYOUT
ü  REFERENCES
ü  MAILINGS
ü  REVIEW
ü  VIEW
ü  DEVELOPER:
ü  FORMAT  (mosu wainhira ita serbisu ho TEXT BOX TOOLS ou PICTURE TOOLS)
ü  DESIGN ho LAYOUT (wainhira ita usa TABLE TOOLS)

 
Menu MSW 2007








4.1. Menu / Tab display
Iha area Menu ida ne’e mak sei hatudu sai grupo ida-idak ho ninia funsaun rasik.
Menu MSW 2007 ho ninia grupo sira:

4.1.1. HOME: Menu primeiro husi Janela MSW 2007. Ninia funsaun hahu atu kria dokumento foun ida.
 Grupo sira husi HOME mak tuir mai ne’e:
- CLIPBOARD, FONT, PARAGRAPH, STYLES, EDITING.





      CLIPBOARD (atu hare, passa ou hamos dokumento sira ne’ebé ita halo ona Copia). Iha opsaun barak atu tau CLIPBOARD iha area WORD nian.















      FONT: atu modifika letra sira:


 






            - medida (FONT SIZE) no modelo (FONT FACE) letra sira ne’ebé ita                      hakarak atu usa hodi hakerek,
            -  tau kor ba letra (TEXT HIGLIGHT COLOR / FONT COLOR)
            - SUBSCRIPT  (X2)   (letra kiik oan iha letra nai okos),
            - SUPERSCRIPT(X2) (Letra kiik oan iha letra seluk nia leten),
            - B (bold): atu halo letra sai metan,
            - I (italic) : atu halo letra kleuk ba liman los,
            - U( underline): atu tau risku iha liafuan nia okos ho modelo oi-oin),
            - GROW FONT / SHRINK FONT ( atu aumenta ou hamenos letra nia                        medida),
            - STRIKETROUGH (atu halo risko iha letra nia klaran),
            - Aa: atu troka liafuan sira ne’ebé hili ona ba letra normal (Sentence                          case), letra kiik hotu (lower case), letra boot hotu (UPPERCASE),                           letra boot iha letra uluk deit (Capitalize Each Word) no liafuan ho                   letra kiik uluk hafoin  etra boot tuir (tOGGLE cASE).
                                - Clear Formating: hamos tiha modelo letra ne’ebé hakerek ona ba fali 
                           Modelo  normal, es. TIMES NEW ROMAN – CALIBRI.

      PARAGRAPH: atu modifika paragrafo sira



                                - BULLETS: atu tau marka ba liafuan partikular sira. Iha modelo oi-                         oin. Wainhira ita hili modelo BULLET ida, maibe la sai tuir ninia
modelo, nune’e tenki ba iha WORD OPTIONS hafoin ba iha                 ADVANCE, ba hili grupo SHOW DOCUMENT CONTENT no ikus mai klik iha liafuan: SHOW PICTURE PLACEHOLDER (hasai ninia funsaun husi dokumento word nian)
            - NUMBERING: atu tau numero ba liafuan selecionado.
            - MULTILEVEL LIST: atu halo lista ( daftar isi).
                  - DECREASE INDENT: halo liafuan muda tiha mai ninin.
                  - INCREASE INDENT: halo liafuan muda tama mai laran.
                  - SORT: atu halo letra alfabetiko nian ou numero tuir malu.
                  - SHOW and HIDE: simbolo atu hatudu ou subar marka hakerek nian.
                  - BORDER: atu hatama letra iha kaixa nia laran ou atu tau risko iha
                              letra selecionado.  
                  - SHADING: atu tau kor iha liafuan sira ne’ebé hili ona.
                  - LINE SPACING: spasi linha liafuan sira.
                  - Posissaun letra nian: alinha liafuan sira atu JUSTIFY (karuk ho los                          hanesan hotu), RIGHT (liafuan linha ida hanesan iha los), CENTER                    (liafuan iha klaran), LEFT(liafuan linha ida hanesan iha karuk).

      STYLES: atu modifika modelo letra no ninia spasi sira.





      EDITING: FIND (atu hetan liafuan sira ne'ebé la konsege le hetan iha dokumento sira), REPLACE (atu troka liafuan sira ne’ebé la los) no SELECT (atu halo selessaun ba liafuan sira).


4.1.2. INSERT DISPLAY : atu hatama variasaun ba dokumento sira.
Grupo husi menu INSERT mak:
1. PAGES: pagina ne’ebé fahe ba parte 3: Cover Page, Blank Page no Page Breat
o   Cover Page:
Modelo ba pagina dahuluk husi dokumento ida, es. Halo livro ida.









o   Blank Page: atu tama ba pagina mamuk tuir pagina ida ne’ebe                                            ita hakerek uluk ona.
oPage Break: fahe tiha dokumento pagina uluk ho pagina ne’ebe                                 tuir mai.












2. TABLE: hatama tabela iha dokumento WORD no mos bele konverte (fila tiha) testo ne’ebé iha ba tabela nia laran.

Wainhira ita klik iha tabela nia laran
iha Tittle Bar mosu TABLE TOOLS









3. ILLUSTRATION: hatudu kona ba desenho sira ne’ebé hakarak hatama iha dokumento nia laran.





*      Picture: hatama foto ou imagem seluk ba dokumento nia laran Wainhira ita
hatama tiha desenho iha dokumento, ita bele modifika desenho sira ne’e tuir modelo/style ne’ebé ita hakarak.
Klik iha desenho nia laran, hafoin husi Tittle bar nia sorin sei mosu “PICTURE TOOL”, ne’ebé fahe ba:
I. Adjust, Picture Styles, Arrange no Size, se karik desenho ne’e ho imagem.
- ADJUST: atu modifika desenho sira hanesan: mudansa iha ninia kor, halo naroman liu ou kor metan, halo kontrastu desenho.
- PICTURE STYLE: atu modifika modelo desenho nian hanesan: quadrado ou kabuar, ect.
- ARRANGE: atu forma posissaun letra no desenho iha dokumento nia laran
- SIZE: medida dokumento nian no bele tesi parte husi desenho ne’ebé ita la precisa hatama iha dokumento nia laran (CROP)



        II. Adjust, Shadow Effects, Border, Arrange, Size ): Wainhira desenho mosu babain.
       - SHADOW EFFECTS: efeito ba lalatak desenho nian
       - BORDER: atu halo desenho nia ninia sira.

III. Drawing Tools: se iha desenho nia laran hatama tan desenho husi SHAPES. ( INSERT SHAPES, SHAPES STYLE, SHADOW EFFECTS, 3-D EFFECTS, ARRANGE, SIZE)
*                  Clip Art: hatama desenho, film, lian ou desenho sira seluk ne’ebé iha ona WORD nia laran.
*                  Shapes: hatama modelo ne’ebé pronte tiha ona ba dokumento, hanesan trianglo, circólo, rama, risko..etc.
*                  SmartArt: hatama gráfica modelo oi-oin ba dokumento kona ba strutura organizasaun ida, ect. Bele hakerek iha gráfika nia laran.
*                  Chart: hatama gráfika ba dokumento ne’ebé fasilita serbisu atu halo komparasaun data. Labele hakerek iha gráfika nia laran. Iha modelo oi-oin.

4. LINKS: atu halo ligasaun ho dokumento sira seluk.



o      Hyperlink: Krea ligasaun dokumento nian ho dokumento seluk iha komputer.
o      Bookmark: kria bookmark atu tau naran ba ponto specifiko nian iha dokumento nia laran.
o      Cross-reference: refere liu ba item sira hanesan: heading, figures no tabela.

5. HEADER AND FOOTER: atu tau pagina iha dokumento ida-idak.
      




§  Header: pagina no titulo dokumento nian iha parte leten
§  Footer:  pagina no titulo dokumento iha parte kraik.
§  Page number: hatama deit numero pagina dokumento nian. Bele tau iha parte kraik ou leten.

6. TEXT: atu hatama testo ou modifikasaun testo iha dokumento.

            - Text Box:  atu hatama kaixa testo nian.
     - Quick Parts: hatama liafuan badak ruma ne’ebé hakerek hela  iha  dokumento nia laran, es. Kategoria dokumento nian, ninia propriedade no informasaun seluk importante.
-  Word Art: modelo letra dekorasaun nian




       - Drop Cap: letra primerio ho medida boot.


- Signature line: atu hatama assinatura digital ba dokumento;
- Date and Time: atu hatama loron no oras ba dokumento;
- Object: atu hatama objecto ruma ba dokumento/ testo ruma.

7. SYMBOLS : atu hatama formula matematika no simbol letra nian ba dokumento.









CÁPITULO VI 
KOÑESEMENTO MENU NO RIBBON MICROSOFT WORD 2007

PAGE LAYOUT NO REFERENCES


5.1.1. PAGE LAYOUT : ninia funsaun atu maneija konfigurasaun (modelo) pagina nian.

Grupo husi PAGE LAYOUT:
- THEMES: atu hatama kona ba :Tema, efeito, medida no modelo letra no modifika kor sira.
- PAGE SETUP: hatudu kona ba formato pagina nian:
                   - Margin: atu hadia dokumento nia ninin sira tuir APA (AMERICAN  PSYCOLOGICAL ASSOCIATION) Style (3 3 4 3)cm. Ba hakerek scientifico nian.
                   - Orientation: dokumento nia posissaun: Potrait (vertikal) ou Landscape                                                                                    (horizontal)
                   ­ Size: hili medida carta ne’ebé ita usa ba dokumento.(LETTER, A4 ect.)
                   - Columns: pagina ida bele fahe ba parte (2,3,4)



- PAGE BACKGROUND: dekorasaun base dokumento nian, Es: watermark, page color, page borders.
Watermark: atu hatama lalatak letra ou desenho iha dokumento nia kotuk ho finalidade katak dokumento ne’e precisa trata ho modo especial hanesan dokumento confidential ida ou urgente.

Page color: hili kor sira ne’ebé hakarak atu tau iha dokumento nia laran (Document background)



Page borders: Linha ninin husi pagina dokumento nian





- PARAGRAPH: posissaun liafuan sira iha dokumento nia laran.
- ARRANGE: forma posissaun letra no desenho iha dokumento nia laran





5.1.2.  REFERENCE : ninia funsaun nu’udar referencia / PANDUAN ba hakerek sistematico/ PENULISAN ILMIAH dokumento sira nian.

Grupo husi PAGE LAYOUT TAB mak:
- TABLES OF CONTENTS: atu halo konaba lista konteudo nian ( daftar isi)
                   Atu halo lista konteudo automatik iha Word, bele halo ho metodo 2:
             1. Klik iha Table of Contents, hafoin hili modelo.
            2. Klik liman los (RIGHT KLIK) hafoin hili PARAGRAF           TABS(iha parte karuk kraik)            TAB STOP POSITION (medida ne’ebé hakarak usa atu hapara posisaun liafuan nian tuir medida iha RULE nian ex. 15cm ou 22cm,ect))                   DEFAULT TAB STOPS (automatik)          ALIGMENT hili liafuan CENTER            LEADER hili no. 2(…….)           SET           OK.
- FOOTNOTES: esplikasaun sira ne’ebé hakerek iha dokumento nia okos (catatan   kaki)
- CITATION AND BIBLIOGRAPHY:  liafuan sira ne’ebé kopia husi hakerek seluk hodi hatama iha dokumento refere, no titulo, autor husi livro sira ne’ebé usa nudar referencia nian. Usa modelo APA (Assosiation Psicology of America)
- CAPTIONS:  atu hakerek letra iha desenho nia okos ne’ebé tama iha dokumento nia laran.
- INDEX: lista liafuan sira iha dokumento nia laran hamutuk ho pagina ne’ebé liafuan sira ne’e iha ba.
- TABLE OF AUTHORITIES: atu halo lista kona ba kasu sira iha dokumento, budget (anggaran dasar), no seluk tan.



CÁPITULO VII
KOÑESEMENTO MENU NO RIBBON MICROSOFT WORD 2007

MAILINGS, REVIEW, VIEW NO DEVELOPER


7.1. MAILINGS : ninia funsaun atu haruka dokumento husi posta eletronika no
halo envelope.
Grupo sira husi MAILING TAB mak:
- CREATE: atu halo envelope no label sira.
- START MAIL MERGE: atu haruka dokumento hodi hili destinatario sira.
- WRITE AND INSERT FIELDS: hakerek no hatama liafuan sira.
- PREVIEW RESULTS: hare resultado antes print.
- FINISH: Printing.


7.2. REVIEW: ninia funsaun atu hare fila fali dokumento ninia formatasaun sira, es. Komentario, hadia liafuan sira hodi usa dictionario ou thesaurus (hanesan ensiklopedia/ informasaun no esplikasaun kona ba liafuan sira) no mos atu halo kuadro investigasaun nian.
Grupo husi REVIEW TAB mak:
- PROOFING: atu hadia lian estrangeiro ne’ebé usa iha dokumento.
- COMMENTS: atu hakerek komento iha dokumento nia laran.
- TRACKING: funsaun atu troka modelo insersaun (sisipan),
delete no troka linha.
- CHANGES: atu troka dokumento nia kontenuto sira,
aceita ou rejeita.
- COMPARE: komparasaun entre dokumento sira.
- PROTECT: protesaun ba dokumento ninia segredo no ema
balu deit mak bele hatene usa dokumento refere.

7. 3. VIEW :  funsaun atu maneija dokumento ninia performans.







Grupo husi VIEW TAB mak:
- DOCUMENT VIEW: atu hare dokumento ninia style molok atu print. Bele hare mos iha Status bar nia sorin, iha parte vertikal kraik husi janela Word nian.
- Draft View usa atu hare konsep dokumento nian hodi bele halo koreksaun ho diak.
- Web Layout, atu hare dokumento hanesan iha pagina WEB nian.
            - Print Layout, hatudu dokumento hanesan iha ninia pagina print nian.
            - Outline: hatudu dokumento hanesan esplikasaun tuir linha ida-idak.
            - Full Screen Reading, hatudu formato leitura nian.
- SHOW/ HIDE: atu hatama ou hasai ikona balu iha dokumento, es:
ü  RULER : Ruler ou Régua nudar kaixa ne’ebé fo medida ba dokumento, ninia posisaun iha parte leten text box no parte liman los)
      Ruler atu facilita formatasaun dokumento nian li-liu kona ba ninia margin sira.
ü  THUMBNAILS: kuadro ida iha Ruler vertikal nia sorin ne’ebé hatudu kona ba dokumento nia lalaok.












ü    SCROOL BARS:wainhira dokumento ninia medida liu husi 100% Nune’e sei mosu barra rua (horizontal no vertikal) iha dokumento nia sorin ou Text area nia sorin karuk no iha status bar nia leten.



- ZOOM: atu hare kona ba medida dokumento nian
- WINDOW: atu hatudu janela word nian: (New Window) janela foun ne’ebé iha kontenuto husi janela precedente; (Arrange all) hare dokumento hot-hotu ne’ebé loke hela, tutan ida ba malu; no (Split) fahe tiha dokumento ba parte rua atu bele hare parte ne’ebé la hanesan husi dokumento ida deit, mudansa dokumento nian ba dokumento seluk ne’ebé la hanesan.
- MACROS: atu grava makro ou atu loke opsaun seluk makro nian.

7.4  DEVELOPER :  funsaun atu desenvolve dokumento hodi usa VISUAL BASIC, XML, atu protege dokumento…






















CÁPITULO VIII 
KOÑESEMENTO MENU NO RIBBON MICROSOFT WORD 2007

(DESIGN, LAYOUT), STATUS BAR NO ZOOM SLIDER


8.1 DESIGN ho LAYOUT : funsaun sira ne’ebé mosu wainhira usa tabela iha dokumento nia laran.
Design katak: usa wainhira hakarak halo tabela ne’e sai kor oi-oin ne’ebé furak liu.
Iha modelo no kor oi-oin tabela nian ( Table Sytles).
Layout: wainhira precisa atu halo mudansa ba formato tabela nian.
Display

 


Layout




8.2  STATUS BAR ninia posissaun iha janela window nia okos. Funsaun atu hatudu informasaun kona ba kapacidade dokumento nian hanesan:
- total liafuan (Word Count) ne’ebé hakerek iha dokumento nia laran,
- hadia gramatika lian (Spelling and Grammar Check),
- numero pagina (Page Number),
- hatama ou hakerek liafuan foun iha liafuan seluk nia (Insert / Overtype). Ect…….
Wainhira hakarak hatama komando sira ne’e iha Status bar nia laran, precisa klik liman los (Right Click)  iha kaixa kiik iha liafuan nia sorin.




8. 3 ZOOM SLIDER : hare dokumento ninia medida  (75%, 100 % - 200%), bele usa mos ZOOM iha menu VIEW.










CÁPITULO  IX
KEYBORD SHORCUT NE’EBÉ USA HODI HAKEREK DOKUMENTO WORD 2007

              Keybord shortcut ninia funsaun mak atu assessu ba komando sira husi keyboard nian, ne’ebé barak liu ba layout keyboard Amerika nian ne’ebé babain usa ona. Kombinasaun husi letra sira ne’e la precisa atu usa ho Mouse no ninia vantagens mak bele halo serbisu ho lalais iha tempo badak nia laran.
Indikasaun keyboard nian:
- Ctrl                           : Control
- Alt                             : Alternative
- Alt Gr                       : Alternative Group (atu hatama numero sira iha QAT no Menu                                 nian atu nune’e bele assessu facil liu. Kada numero ou letra                             tuir ninia funsaun hanesan wainhira ita usa mouse.
- Shift                          : kombinasaun ho Ctrl no Alt atu kria kombinasaun letra nian.
- F1, F2….etc             : Function
- Ins                             : Insert
- Pg Up                       : Page Up (atu ba letra/ liafuan iha parte leten husi linha ne’ebé                                 ita hakerek hela)
- Pg Dn                        : Page Down (atu ba letra/ liafuan iha parte kraik husi linha                                       ne’ebé ita hakerek hela)
- Backspace               : atu hamos letra/ liafaun husi los ba karuk
- Delete                       : atu hamos letra/ liafuan husi karuk ba los.
- PrtSc SysRq                        : atu kopia monitor tomak hodi passa fali ba dokumento
- Home                        : atu fila ba letra/ liafuan iha parte hahu nian.
- End                           : atu ba iha rohan husi letra/ liafuan  nian.
Kombinasaun letra sira husi Keyboard shortcut mak tuir mai ne’e:
v  Ctrl + A (select  all)   : atu halo selessaun ba liafuan sira hotu iha dokumento
v  Ctrl + B (Bold)           : atu halo letra/ liafaun sai mahar.
v  Ctrl + I (Italic)           : atu halo letra kleuk ba sorin los.
v  Ctrl + U (underline)  : atu halo risko (linha) iha letra/liafuan nian okos.
v  Ctrl + S (save)            : atu rai dokumento iha Drive/ Data D nia laran.
v  Ctrl + N (New)           : atu halo dokumento foun.
v  Ctrl + O (open) : atu loke dokumento sira ne’ebé rai ona iha Drive /Data D.
v  Ctrl + C(Copy)          : atu halo kopia dokumento.
v  Ctrl + V (paste)          : atu passa dokumento ne’ebé kopia ona ba fali                                               dokumento foun..
v  Ctrl + X (cut) : atu koa liafuan, letra/  sira ne’ebé la precisa iha dokumento.
v  Ctrl + Y          : atu repete fila fali liafuan/ letra ne’ebé hakerek ona.
v  Ctrl + Z (undo) : atu fo fila fali liafuan/ letra ne’ebé ita hasai uluk ona husi                                      dokumento.
v  Ctrl + P (Print)          : atu PRINT/ Imprime dokumento ne’ebé pronto ona.
v  Ctrl + L(left)  : atu halo ordem liafuan sira husi parte karuk dokumento nian.
v  Ctrl + E (center) : atu hakerek liafuan sira husi parte klaran dokumento nian.
v  Ctrl + R (Right) : atu halo ordem liafuan sira husi parte los dokumento nian.
v  Ctrl + J (Justify)        : atu halo ordem liafuan sira parte karuk no los.
v            Ctrl + H (find and Replace)  : atu hetan ou troka liafuan sira iha dokumento                     nia laran.
v  Ctrl + ]            : atu aumento medida letra/ liafuan sira iha dokumento.
v  Ctrl + [            : atu hamenos medida letra/ liafuan sira iha dokumento.
v  Ctrl + F (find): atu hetan liafuan sira ne’ebé buka iha dokumento nia laran.
v  Ctrl + W(Exit) : atu sai husi dokumento.
v  Ctrl + Shift + F          : atu troka modelo, kor, medida no efeito letra/  liafuan.
v  Ctrl + Shift + P          : atu troka modelo, kor, medida no efeito letra/  liafuan.
v  Ctrl + Shift + A         : atu halo letra/ liafuan sira sai letra maiscula/ boot                                          (precisa bloka uluk liafuan sira).
v  Ctrl + Shift + W        : atu tau risko iha letro/ liafuan nia okos (precisa bloka                                    uluk liafuan sira).
v  Ctrl  + Shift + D        : atu tau risko dobrado iha letra/ liafuan nia okos.
v  Ctrl+Shift + K           : atu halo letra/ liafaun maiscula maibe ho                                           medida ne’ebé ki’ik
v  Ctrl + Shift + Q        : atu troka liafuan/ letra sai simbol.                                                                  atu troka liafuan/ letra sai simbol.
v  Ctrl + Spacebar        : atu troka letra/ liafaun ba karakter manual.
v  Alt +Ctrl + S              : atu fahe tiha dokumento.
v  Alt + Shift + C          : atu lori fila fali dokumento sai ida deit.
v  Ctrl + Shift + <          : atu hamenos medida letra nian
v  Ctrl + Shift + >          : atu aumenta medida letra nian.
v  Altl + Ctrl + O          : atu hare outline dokumento nian.

Kombinasaun letra iha lian Português:
·         Ctrl + , (koma) besik letra M : atu halo letra C cedilha (Ç)
·         Ctrl + ‘ (acento) besik ENTER : atu halo letra ho acento ba los (Á )
·         Ctrl + ‘ (acento) besik numero 1 : atu halo letra ho acento ba karuk (À )
·         Ctrl + Shift + ~ (til) besik numero 1: atu halo letra ho til iha leten (Ã, Ñ, Õ)
·         Ctrl + Shift + ^ (agudo) iha numero 6 nia leten: atu halo letra ho agudo iha leten (Ê)

Kombinasaun ho simbolo:
·         Ba simbolo sira iha numero nia leten, precisa usa deit SHIFT + simbolo ne’ebé refere. Es.: @  #  $  %  ^  &  *  ( )   _ +      >   <    ?    ~    !
·         Ba simbolo sira iha simbolo sira seluk nia okos, la precisa usa kombinasaun keyboard nian. Es. ,   ;        /    =   `    - 

BAB X
LIAN MATAKA

10.1. KONKLUSAUN

Hodi hakerek MODUL ba programa aplikasaun Microsoft Office 2007 nian iha parte WORD, iha ninia finalidade atu bele tulun foin sae sira ne’ebé la dun iha konyesimento kona ba area teknologia iha era globalisasaun ida ne’e atu bele adapta sira nia an tuir lalaok mundo ohin loron no mos atu fasilita sira iha serbisu sira ne’ebé oras ne’e esigi ema atu aprende kona ba aplikasaun hirak ne’e, no tulun sira atu bele hetan lalais serbisu tuir sira nia kualidade no skill.

10.2. SUGESTAUN

            Atu bele hadia liu tan kualidade hakerek nian ne’ebé util mos ba ema seluk nia diak, makerek nain ho haraik-an husu ita boot sira ne’ebé interessa ho MODUL ida ne’e atu bele fo mos ita boot sira nai sugestaun kona ba sistema hakerek no lian tetum ne’ebé usa iha hakerek ida ne’e. Sugestaun ne’e nakloke ba ema hotu.
Ita boot sira nia hanoin no sugerimento sira sai hanesan feedback atu bele tulun hakerek nain sira atu bele deskobre liu tan modalidade sira ne’ebé iha hodi lori diak ba ema ida-idak.

Livro Referensia:
1.      WIDAYA YRAMA, Panduan Praktis Microsof Word 2007.



Capitulu

    Popular            :  atu halo top opsions atu hein programa nebe sei mosu mak hanesan tuir
                                 mai
                                : menu  toolbar ba selection nia
                                :  oinsa atu hare ou reviu dokumentus nebe iha
                                :  iha kapacidade atu halo programa foun
   


KÁPITULO I
KONÊSEMENTO BÁSIKO MICROSOFT WORD 2007


Microsoft Word nu’udar Aplikasaun komputador ne’ebé hola parte iha grupo MICROSOFT OFFICE, Software ne’ebé hetan husi BILL GATES, Americano ida ne’ebé agora serbisu hanesan Chefe ba Direitor sira iha Microsoft Corporation (Empresário Microsoft bo’ot liu iha mundo). Microsoft Word hanesan sistema/ proseso liafuan ne’ebé konhecido iha mundo tomak no ema barak mak usa programa ida ne’e.
1.1.  Finalidade Modul Aplikasaun  MS.WORD 2007
a)      Atu estudante sira bele aprende, hatene no hakerek dokumento ho kualidade ne’ebé diak tuir tempo nia precisa hodi usa programa MS. Word 2007.
b. ,Atu estudante sira iha kapacidade no kualidade hatene serbisu  hodi usa  ikona    sira ne’ebé hetan iha MS.Word 2007 hanesan menu sira HOME, INSERT, PAGE LAYOUT, no seluk tan.

1.2. Desenvolvimento Microsoft Word
            Hahu husi inicio kedas (Hahu descobre kona ba MS. Word) programa aplikasaun ida ne’e halao ona mudansa ruma, hanesan:
Word 1981 – 1989
Word 1990 – 1995
Word 97
Word 98
Word 2001 / word X
Word 2002 / XP
Word 2003
Word 2007
Word 2008
Word 2010

1.3.   Diferensa entre Microsoft Word 2003 no 2007.
Diferensa entre Microsoft Word 2003 ho Microsoft Word 2007 mak: iha Ms. Word 2003 la iha Ribbon, Office Button no Quick Access Toolbar.

Ds. 1.3.1 Desenho Microsoft Word 2003





Ds.1.3.2.   Desenho Microsoft Word 2007

1.4. Koñesemento ambiente serbisu WORD
Ambiente serbisu mak software ne’ebé ita usa. Molok atu hakerek data hodi usa MS. Word 2007, uluk nanain ita precisa hatene kona konfigurasaun ambiente serbisu husi Word 2007.
Ambiente serbisu Word 2007 bele hare husi desenho tuir mai ne’e:


ds. 1.4.1 Desenho ambiente serbisu Word 2007

1.5  Komprennsaun Office Button no Quick Access Toolbar no funsaun sira husi menu ne’ebé hetan Word 2007
·        Office button: parte ida ne’e usa atu assessu funsaun geral sira ne’ebé iha ligasaun ho porsesso dokumento iha Word 2007. Nia posisaun iha parte leten karuk husi janela word 2007. Waihira ita klik Office Button sei mosu menu sira ne’ebé dada an ba kraik hodi akomoda funsaun oi-oin husi Word 2007.

                               Ds. 1.5.1.Office Button

·        Quick Access Toolbar: parte ida ne’e nia posisaun iha parte los Office Button, iha linha ida ho Titlebar. Komponente ida ne’e nia funsaun mak atu hatudu kona ba butaun komando (iha word 2007 koñesido hanesan command button) ne’ebé usa bebeik.
Ds.. 1.5.2.QAT

·         Titlebar : hatudu titulo dokumento nian ne’ebé loke hela ho ninia estensau sira. Ninia posisaun iha parte klaran leten husi janela word 2007.
Ds.. 1.5.3. Title bar

·         Control box:  Parte ida ne’e atu hatudu kona posisaun janela Word nian.  Hanesan MINIMIZE (halo kiik), MAXIMIZE/ RESTORE (halo boot) no CLOSE (taka). Ninia posisaun iha parte karuk Title Bar nian.
gb. 1.5.4. Menu bar

·         Status Bar:  ninia posisaun iha parte kraik husi janela Word no ninia funsaun hanesan esplika kona kapasidade dokumento nst.

Ds.. 1.5.5 Status bar




CAPÍTULO II
PROSESU SERBISU HO MICROSOFT WORD 2007

2.1. Metodo sira ne’ebé usa hodi loke Ms. Word 2007
·         Aktiva uluk lai aplikasaun ( loke komputador (POWER ON), DESKTOP aktiva; SOFTWARE  Microsoft Office esisti ona iha komputador laran)
Dalan ne’ebé usa atu halo aktiva Microsoft Word 2007 mak tuir mai ne’e:
·         Start menu
·         All programs
·         Microsoft Office
·         Microsof Word 2007  

Ds. 2.1. Aktiva aplikasaun





2.2. Loke Dokumento Foun
Atu loke dokumento foun ne’ebé sei mamuk, precisa hatene lalaok sira tuir mai ne’e:
·         Klik office Botton
·         Klik  NEW.
·         Ctrl + N di keybord.

Ds. 2.2. Halo dokumento foun
2.3. Rai dokumento (salva Dokumento)
Metodo sira ne’ebé usa atu rai dokumento foun:
1. Klik Office Button, hafoin mosu kaixa SAVE AS (atu rai dokumento foun)
·         Hakerek dokumento foun nian naran ba parte ida ne’ebé hakerek “ FILE NAME “
·         Klik SAVE AS TYPE (Tipo dokumento nian es. WORD DOCUMENT ou WORD TEMPLATE, ect.)
·         Klik SAVE
Ds. 2.3.1. Rai dokumento foun




Text Box: Save (ctrl+s)
2. Hanehan Keyboard Crtl+s atu rai dokumento ne’ebé ita rai uluk ona.
3. Bele mos usa  save iha Quick Acces Toolbar ne’ebé hatudu ho desenho hanesan disketo ida.








 
Ds. 2.3.2. Ikona atu rai dokumento.
2.4. Sai husi Ms. Word 2007

Wainhira ita hakerek hotu ona dokumento sira no rai ona iha ninia file, ita taka area serbisu Ms. Word 2007 hanesan tuir mai ne’e:
·         Klik OFFICE BOTTON
·         Hili letra EXIT WORD iha parte los husi linha ikus OFFICE BUTTON nian
Ou bele usa metodo seluk, hanesan:
v  Klik CLOSE (X) iha parte los ninin leten, linha ida ho OB, QAT ou TB.
v  Klik keyboard Alt+F4


 














                                                    
Ds.. 2.4. Prosesu atu taka o sai husi area serbisu Ms. Word 2007





CÁPITULO  III
FUNSIONAMENTO HUSI OFFICE BUTTON NO QUICK ACCESS TOOLBAR 2007

3.1. Item sira iha Microsoft Office Button 2007
Item sira mak tuir mai ne’e:
ü  New, Open, Save, Save as,Print, Send,Publish, Close.
ü  Word Options no Exit Word
 



                                                                       
                                                                                    Ds.3.1: Performance husi Office                                                                                           Button












3.2. Esplikasaun  Ms.Office Button
  • New: atu halo dokumento foun ne’ebé sei mamuk.
  • Open: Loke dokumento sira ne’ebé rai hela iha Word.
o               Convert: atu halo mudansa (konverte) ba dokumento nia modelo tuir modelo    ne’ebé iha programa nia laran.
  • Save: atu kontinua rai  ou rai foun ba dokumento sira ne’ebé hakerek ona.
  • Save as: rai dokumento foun (hili ninia format, es.: Word Document…) ne’ebé foin hakerek iha drive ida nia laran (es. Data D; My Document, Local C. ect) ou rai dokumento ne’ebé iha ona ba dokumento seluk, nune’e dokumento original la lakon.Ninia modelo:


 
















·         Word Document: rai dokumento hanesan dokumento word nian.
·         Word template: rai dokumento hanesan template atu nune’e bele usa \formato dokumento ida ne’e iha futuro.
·         Word 97 – 2003 dokumento: rai dokumento word 2007 atu nune’e bele loke mos iha aplikasaun word 2003.
·         Open Dokument Text: rai dokumento iha open dokument format
·         PDF ou XPS (software ida ne’ebé la tama iha grupo MICROSOFT OFFICE, maibe software ne’ebé instala ketak fali): atu rai dokumento modelu PDF, prevene atu ema labele estraga dokumento original ne’ebé iha ona.
·         Other formats: rai dokumento iha formato seluk.
  • Print : resultado husi dokumento ne’ebé pronto ona iha surat tahan nia laran.


 







·      Print: hili printer nia modelo (HP, Canon…etc.); hili número atu copy; no opsaun sira seluk molok atu print dokumento.










·      Quickprint: haruka dokumento direitamente ba printer hodi la buka modelo printer nian (ba printer sira ne’ebé instal ona iha ita nia komputer / laptop).
·      Print Preview: Atu kontrola didiak dokumento molok atu print los nian tamba dala ruma precisa hadia buat balu.

  • Prepare: preparasaun atu distribui dokumento sira, precisa mos atensaun ba ninia modelo sira:













·         Properties: Propriadade dokumento nian hodi sai hanesan informasaun ba ema seluk ne’ebé hakarak hatene kona ba dokumento ne’ebé sira loke hanesan:          titolo, autor, keyword (liafuan chave).
 





·         Inspect Document: rai dokumento hodi sai deit hanesan informasaun pessoal.

 









Se ita hili liafuan YES, nune’e sei mosu tan desenho:


 
















Hili tiha lia fuan INSPECT, sei mosu tan desenho:






 

























Hatudu hanesan informasaun. Se ita la precisa ita bele taka tiha.

·         Encrypt Document: rai dokumento didiak hodi usa password atu ema seluk labele loke ita nia dokumento sira.

 



·         Restrict Permission: ba ema ne’ebé hakarak atu loke ita nia dokumento, precisa hetan nicensa husi ita, ex. fo password atu sira bele loke ou hatama sira nia naran iha lista ne’ebé hetan ita nia nicensa atu loke dokumento sira. Iha opsaun tolu: UNRESTRICT ACCESS katak ema hotu bele loke no troka ita nia dokumento sira; RESTRICT ACCESS katak fo deit ba ema balu ne’ebé ita hakarak atu fo; MANAGE CREDENTIAL: atu kontrola didiak ema sira ne’ebé usa ita nia dokumento.
·         Add a Digital Signature: atu assegura dokumento hodi aumenta assinatura digital ne’ebé ema seluk labele hare, maibe precisa koneksaun ho Internet.


 






·         Mark as final: Dokumento pronto ona maibe tipo READ ONLY (Le deit) katak ema seluk labele halo mudansa ba ita nia dokumento sira.

 




·         Run Compatibility Checker: atu cek liafuan sira ne’ebé los hotu ona molok rai iha File sira


 







  • Send: atu haruka dokumento ba ema seluk. Iha ninia grupo rasik:
·         E-mail: haruka dokumento husi postal / email address hanesan attachment.


 











·         E-mail as PDF or XPS attachment: haruka dokumento ho PDF ou XPS tuir e-mail address. Mudansa iha ATTACHED
·         Internet Fax:  usa internet atu haruka dokumento husi Fax.
  • Publish: Publika dokumento iha:
·         Blog internet nian hanesan BLOGSPOT, Nfomedia, FACEBOOK…ect.  Precisa uluk nanain halo registo kona ba ita nia blog.


 










·         Fahe dokumento hodi rai iha Document Management Service
·         Create Documento Wordspace: maneija dokumento iha SITO foun ida (WEBSITES), hodi rai nafatin ninia original.



 










  • Close: Taka dokumento ne’ebé loke iha janela Word nian.
3.3. Komprensaun no funsaun husi  QUICK ACCESS TOOLBAR
QAT (Quick Access Toolbar) nu’udar menu foun ida husi aplikasaun WORD 2007. Menu ida ne’e ajuda atu edit (lê no hadia liafuan ou desenho) dokumento ho lalais. Atu halo kompleto kona ba ikona sira iha QAT, precisa klik OB, ba liafuan WORD OPTION no buka letra CUSTOMIZE, hafoin hili ikona sira ne’ebé ita hakarak hatama ba area QAT. Opsaun seluk mak klik liman los husi area QAT.
ds.3.3. performance QAT 2007





3.3.1: WORD OPTION (Opsaun kona ba Word nian):
POPULAR: Atu troka opsaun Popular iha Word.
Iha grupo 2 ne’ebé importante:

 1. Top Option for Working with Word: Opsaun sira atu serbisu ho word.

2. Personalize your copy of Microsoft Word: identidade dokumento nia nain; troka lian ne’ebé usa automatik ba hakerek dokumento

DISPLAY: hatudu kona ba dokumento nia laran wainhira hatudu iha monitor no wainhira atu PRINT.
fahe ba grupo 3:
1. Page Display Option: opsaun koba ba pagina sira iha dokumento.
2. Always show these formatting marks on the screen: atu hatudu nafatin marka sira ne’e iha monitor.
3. Printing Option: Opsaun ba printing.

PROOFING: Atu troka oin sa WORD halo koreksaun no format ba testo sira.
Fahe ba grupo 4:
1. AutoCorrect Option: opsaun ba autokoreksaun ba dokumento. Es. Hanesan atu halo letra boot automatik dahuluk ba liafuan sira, precisa klik
2. When Correcting spelling in Moffice Program: wainhira halo koreksaun ba liafuan sira iha M.OFFICE Program
3. When Correcting spelling and Grammar in Word: atu hadia gramatika lian ne’ebé ita usa iha dokumento.
4. Exceptions for: parte ida ne’ebé ita lakohi atu halo iha modelo dokumento balu.
SAVE: atu salva dokumento.
Fahe ba grupo 3:
1. Save Document: rai dokumento tuir modelo ne’ebé iha; atu rai dokumento kada minuto 10; ect.
2. Offline editing options for documento management server files.
3.Preserve fidelity when sharing this document: fahe dokumento ba grupo/ ema ne’ebé ita hatene didiak.





ADVANCED: Opsaun ne’ebé avansa liu atu serbisu ho WORD.
Fahe ba grupo 10:
1. Editing Options: opsaun ba edit nian.
2. Cut, Copy anf Paste: atu tesi, kopia no passa dokumento.
3. Show Documento Content:
4. Display:
5: Print
6. When printing this document
7. Save
8. Preserve Fidelity when sharing this document
9. General
10. Compatiblity Options for



CUSTOMIZE: atu hatama access toolbar ba janela Word










Grupo sira seluk hanesan ADD-INS, TRUST CENTER no RESOURCES, atu hatudu kona ba identidade word nian atu mantem segurança dokumento nian.

































CÁPITULO IV 
KOÑESEMENTO MENU NO RIBBON MICROSOFT WORD 2007

HOME AND INSERT MENU


Menu / Tab Display no Ribbon mak parte importante liu iha Word 2007. Menu MSW 2007 la hanesan ho Menu MSW 2003.



Menu MSW 2003



Menu sira iha MSW 2003
mak tuir mai ne’e:
ü  FILE
ü  EDIT
ü  VIEW
ü  INSERT
ü  FORMAT
ü  TOOLS
ü  TABLE
ü  WINDOW
ü  HELP

 
Menu sira iha MSW 2007 mak
tuir mai ne’e:
ü  HOME
ü  INSERT
ü  PAGE LAYOUT
ü  REFERENCES
ü  MAILINGS
ü  REVIEW
ü  VIEW
ü  DEVELOPER:
ü  FORMAT  (mosu wainhira ita serbisu ho TEXT BOX TOOLS ou PICTURE TOOLS)
ü  DESIGN ho LAYOUT (wainhira ita usa TABLE TOOLS)

 
Menu MSW 2007








4.1. Menu / Tab display
Iha area Menu ida ne’e mak sei hatudu sai grupo ida-idak ho ninia funsaun rasik.
Menu MSW 2007 ho ninia grupo sira:

4.1.1. HOME: Menu primeiro husi Janela MSW 2007. Ninia funsaun hahu atu kria dokumento foun ida.
 Grupo sira husi HOME mak tuir mai ne’e:
- CLIPBOARD, FONT, PARAGRAPH, STYLES, EDITING.





      CLIPBOARD (atu hare, passa ou hamos dokumento sira ne’ebé ita halo ona Copia). Iha opsaun barak atu tau CLIPBOARD iha area WORD nian.















      FONT: atu modifika letra sira:


 






            - medida (FONT SIZE) no modelo (FONT FACE) letra sira ne’ebé ita                      hakarak atu usa hodi hakerek,
            -  tau kor ba letra (TEXT HIGLIGHT COLOR / FONT COLOR)
            - SUBSCRIPT  (X2)   (letra kiik oan iha letra nai okos),
            - SUPERSCRIPT(X2) (Letra kiik oan iha letra seluk nia leten),
            - B (bold): atu halo letra sai metan,
            - I (italic) : atu halo letra kleuk ba liman los,
            - U( underline): atu tau risku iha liafuan nia okos ho modelo oi-oin),
            - GROW FONT / SHRINK FONT ( atu aumenta ou hamenos letra nia                        medida),
            - STRIKETROUGH (atu halo risko iha letra nia klaran),
            - Aa: atu troka liafuan sira ne’ebé hili ona ba letra normal (Sentence                          case), letra kiik hotu (lower case), letra boot hotu (UPPERCASE),                           letra boot iha letra uluk deit (Capitalize Each Word) no liafuan ho                   letra kiik uluk hafoin  etra boot tuir (tOGGLE cASE).
                                - Clear Formating: hamos tiha modelo letra ne’ebé hakerek ona ba fali 
                           Modelo  normal, es. TIMES NEW ROMAN – CALIBRI.

      PARAGRAPH: atu modifika paragrafo sira



                                - BULLETS: atu tau marka ba liafuan partikular sira. Iha modelo oi-                         oin. Wainhira ita hili modelo BULLET ida, maibe la sai tuir ninia
modelo, nune’e tenki ba iha WORD OPTIONS hafoin ba iha                 ADVANCE, ba hili grupo SHOW DOCUMENT CONTENT no ikus mai klik iha liafuan: SHOW PICTURE PLACEHOLDER (hasai ninia funsaun husi dokumento word nian)
            - NUMBERING: atu tau numero ba liafuan selecionado.
            - MULTILEVEL LIST: atu halo lista ( daftar isi).
                  - DECREASE INDENT: halo liafuan muda tiha mai ninin.
                  - INCREASE INDENT: halo liafuan muda tama mai laran.
                  - SORT: atu halo letra alfabetiko nian ou numero tuir malu.
                  - SHOW and HIDE: simbolo atu hatudu ou subar marka hakerek nian.
                  - BORDER: atu hatama letra iha kaixa nia laran ou atu tau risko iha
                              letra selecionado.  
                  - SHADING: atu tau kor iha liafuan sira ne’ebé hili ona.
                  - LINE SPACING: spasi linha liafuan sira.
                  - Posissaun letra nian: alinha liafuan sira atu JUSTIFY (karuk ho los                          hanesan hotu), RIGHT (liafuan linha ida hanesan iha los), CENTER                    (liafuan iha klaran), LEFT(liafuan linha ida hanesan iha karuk).

      STYLES: atu modifika modelo letra no ninia spasi sira.





      EDITING: FIND (atu hetan liafuan sira ne'ebé la konsege le hetan iha dokumento sira), REPLACE (atu troka liafuan sira ne’ebé la los) no SELECT (atu halo selessaun ba liafuan sira).


4.1.2. INSERT DISPLAY : atu hatama variasaun ba dokumento sira.
Grupo husi menu INSERT mak:
1. PAGES: pagina ne’ebé fahe ba parte 3: Cover Page, Blank Page no Page Breat
o   Cover Page:
Modelo ba pagina dahuluk husi dokumento ida, es. Halo livro ida.









o   Blank Page: atu tama ba pagina mamuk tuir pagina ida ne’ebe                                            ita hakerek uluk ona.
oPage Break: fahe tiha dokumento pagina uluk ho pagina ne’ebe                                 tuir mai.












2. TABLE: hatama tabela iha dokumento WORD no mos bele konverte (fila tiha) testo ne’ebé iha ba tabela nia laran.

Wainhira ita klik iha tabela nia laran
iha Tittle Bar mosu TABLE TOOLS









3. ILLUSTRATION: hatudu kona ba desenho sira ne’ebé hakarak hatama iha dokumento nia laran.





*      Picture: hatama foto ou imagem seluk ba dokumento nia laran Wainhira ita
hatama tiha desenho iha dokumento, ita bele modifika desenho sira ne’e tuir modelo/style ne’ebé ita hakarak.
Klik iha desenho nia laran, hafoin husi Tittle bar nia sorin sei mosu “PICTURE TOOL”, ne’ebé fahe ba:
I. Adjust, Picture Styles, Arrange no Size, se karik desenho ne’e ho imagem.
- ADJUST: atu modifika desenho sira hanesan: mudansa iha ninia kor, halo naroman liu ou kor metan, halo kontrastu desenho.
- PICTURE STYLE: atu modifika modelo desenho nian hanesan: quadrado ou kabuar, ect.
- ARRANGE: atu forma posissaun letra no desenho iha dokumento nia laran
- SIZE: medida dokumento nian no bele tesi parte husi desenho ne’ebé ita la precisa hatama iha dokumento nia laran (CROP)



        II. Adjust, Shadow Effects, Border, Arrange, Size ): Wainhira desenho mosu babain.
       - SHADOW EFFECTS: efeito ba lalatak desenho nian
       - BORDER: atu halo desenho nia ninia sira.

III. Drawing Tools: se iha desenho nia laran hatama tan desenho husi SHAPES. ( INSERT SHAPES, SHAPES STYLE, SHADOW EFFECTS, 3-D EFFECTS, ARRANGE, SIZE)
*                  Clip Art: hatama desenho, film, lian ou desenho sira seluk ne’ebé iha ona WORD nia laran.
*                  Shapes: hatama modelo ne’ebé pronte tiha ona ba dokumento, hanesan trianglo, circólo, rama, risko..etc.
*                  SmartArt: hatama gráfica modelo oi-oin ba dokumento kona ba strutura organizasaun ida, ect. Bele hakerek iha gráfika nia laran.
*                  Chart: hatama gráfika ba dokumento ne’ebé fasilita serbisu atu halo komparasaun data. Labele hakerek iha gráfika nia laran. Iha modelo oi-oin.

4. LINKS: atu halo ligasaun ho dokumento sira seluk.



o      Hyperlink: Krea ligasaun dokumento nian ho dokumento seluk iha komputer.
o      Bookmark: kria bookmark atu tau naran ba ponto specifiko nian iha dokumento nia laran.
o      Cross-reference: refere liu ba item sira hanesan: heading, figures no tabela.

5. HEADER AND FOOTER: atu tau pagina iha dokumento ida-idak.
      




§  Header: pagina no titulo dokumento nian iha parte leten
§  Footer:  pagina no titulo dokumento iha parte kraik.
§  Page number: hatama deit numero pagina dokumento nian. Bele tau iha parte kraik ou leten.

6. TEXT: atu hatama testo ou modifikasaun testo iha dokumento.

            - Text Box:  atu hatama kaixa testo nian.
     - Quick Parts: hatama liafuan badak ruma ne’ebé hakerek hela  iha  dokumento nia laran, es. Kategoria dokumento nian, ninia propriedade no informasaun seluk importante.
-  Word Art: modelo letra dekorasaun nian




       - Drop Cap: letra primerio ho medida boot.


- Signature line: atu hatama assinatura digital ba dokumento;
- Date and Time: atu hatama loron no oras ba dokumento;
- Object: atu hatama objecto ruma ba dokumento/ testo ruma.

7. SYMBOLS : atu hatama formula matematika no simbol letra nian ba dokumento.









CÁPITULO VI 
KOÑESEMENTO MENU NO RIBBON MICROSOFT WORD 2007

PAGE LAYOUT NO REFERENCES


5.1.1. PAGE LAYOUT : ninia funsaun atu maneija konfigurasaun (modelo) pagina nian.

Grupo husi PAGE LAYOUT:
- THEMES: atu hatama kona ba :Tema, efeito, medida no modelo letra no modifika kor sira.
- PAGE SETUP: hatudu kona ba formato pagina nian:
                   - Margin: atu hadia dokumento nia ninin sira tuir APA (AMERICAN  PSYCOLOGICAL ASSOCIATION) Style (3 3 4 3)cm. Ba hakerek scientifico nian.
                   - Orientation: dokumento nia posissaun: Potrait (vertikal) ou Landscape                                                                                    (horizontal)
                   ­ Size: hili medida carta ne’ebé ita usa ba dokumento.(LETTER, A4 ect.)
                   - Columns: pagina ida bele fahe ba parte (2,3,4)



- PAGE BACKGROUND: dekorasaun base dokumento nian, Es: watermark, page color, page borders.
Watermark: atu hatama lalatak letra ou desenho iha dokumento nia kotuk ho finalidade katak dokumento ne’e precisa trata ho modo especial hanesan dokumento confidential ida ou urgente.

Page color: hili kor sira ne’ebé hakarak atu tau iha dokumento nia laran (Document background)



Page borders: Linha ninin husi pagina dokumento nian





- PARAGRAPH: posissaun liafuan sira iha dokumento nia laran.
- ARRANGE: forma posissaun letra no desenho iha dokumento nia laran





5.1.2.  REFERENCE : ninia funsaun nu’udar referencia / PANDUAN ba hakerek sistematico/ PENULISAN ILMIAH dokumento sira nian.

Grupo husi PAGE LAYOUT TAB mak:
- TABLES OF CONTENTS: atu halo konaba lista konteudo nian ( daftar isi)
                   Atu halo lista konteudo automatik iha Word, bele halo ho metodo 2:
             1. Klik iha Table of Contents, hafoin hili modelo.
            2. Klik liman los (RIGHT KLIK) hafoin hili PARAGRAF           TABS(iha parte karuk kraik)            TAB STOP POSITION (medida ne’ebé hakarak usa atu hapara posisaun liafuan nian tuir medida iha RULE nian ex. 15cm ou 22cm,ect))                   DEFAULT TAB STOPS (automatik)          ALIGMENT hili liafuan CENTER            LEADER hili no. 2(…….)           SET           OK.
- FOOTNOTES: esplikasaun sira ne’ebé hakerek iha dokumento nia okos (catatan   kaki)
- CITATION AND BIBLIOGRAPHY:  liafuan sira ne’ebé kopia husi hakerek seluk hodi hatama iha dokumento refere, no titulo, autor husi livro sira ne’ebé usa nudar referencia nian. Usa modelo APA (Assosiation Psicology of America)
- CAPTIONS:  atu hakerek letra iha desenho nia okos ne’ebé tama iha dokumento nia laran.
- INDEX: lista liafuan sira iha dokumento nia laran hamutuk ho pagina ne’ebé liafuan sira ne’e iha ba.
- TABLE OF AUTHORITIES: atu halo lista kona ba kasu sira iha dokumento, budget (anggaran dasar), no seluk tan.



CÁPITULO VII
KOÑESEMENTO MENU NO RIBBON MICROSOFT WORD 2007

MAILINGS, REVIEW, VIEW NO DEVELOPER


7.1. MAILINGS : ninia funsaun atu haruka dokumento husi posta eletronika no
halo envelope.
Grupo sira husi MAILING TAB mak:
- CREATE: atu halo envelope no label sira.
- START MAIL MERGE: atu haruka dokumento hodi hili destinatario sira.
- WRITE AND INSERT FIELDS: hakerek no hatama liafuan sira.
- PREVIEW RESULTS: hare resultado antes print.
- FINISH: Printing.


7.2. REVIEW: ninia funsaun atu hare fila fali dokumento ninia formatasaun sira, es. Komentario, hadia liafuan sira hodi usa dictionario ou thesaurus (hanesan ensiklopedia/ informasaun no esplikasaun kona ba liafuan sira) no mos atu halo kuadro investigasaun nian.
Grupo husi REVIEW TAB mak:
- PROOFING: atu hadia lian estrangeiro ne’ebé usa iha dokumento.
- COMMENTS: atu hakerek komento iha dokumento nia laran.
- TRACKING: funsaun atu troka modelo insersaun (sisipan),
delete no troka linha.
- CHANGES: atu troka dokumento nia kontenuto sira,
aceita ou rejeita.
- COMPARE: komparasaun entre dokumento sira.
- PROTECT: protesaun ba dokumento ninia segredo no ema
balu deit mak bele hatene usa dokumento refere.

7. 3. VIEW :  funsaun atu maneija dokumento ninia performans.







Grupo husi VIEW TAB mak:
- DOCUMENT VIEW: atu hare dokumento ninia style molok atu print. Bele hare mos iha Status bar nia sorin, iha parte vertikal kraik husi janela Word nian.
- Draft View usa atu hare konsep dokumento nian hodi bele halo koreksaun ho diak.
- Web Layout, atu hare dokumento hanesan iha pagina WEB nian.
            - Print Layout, hatudu dokumento hanesan iha ninia pagina print nian.
            - Outline: hatudu dokumento hanesan esplikasaun tuir linha ida-idak.
            - Full Screen Reading, hatudu formato leitura nian.
- SHOW/ HIDE: atu hatama ou hasai ikona balu iha dokumento, es:
ü  RULER : Ruler ou Régua nudar kaixa ne’ebé fo medida ba dokumento, ninia posisaun iha parte leten text box no parte liman los)
      Ruler atu facilita formatasaun dokumento nian li-liu kona ba ninia margin sira.
ü  THUMBNAILS: kuadro ida iha Ruler vertikal nia sorin ne’ebé hatudu kona ba dokumento nia lalaok.












ü    SCROOL BARS:wainhira dokumento ninia medida liu husi 100% Nune’e sei mosu barra rua (horizontal no vertikal) iha dokumento nia sorin ou Text area nia sorin karuk no iha status bar nia leten.



- ZOOM: atu hare kona ba medida dokumento nian
- WINDOW: atu hatudu janela word nian: (New Window) janela foun ne’ebé iha kontenuto husi janela precedente; (Arrange all) hare dokumento hot-hotu ne’ebé loke hela, tutan ida ba malu; no (Split) fahe tiha dokumento ba parte rua atu bele hare parte ne’ebé la hanesan husi dokumento ida deit, mudansa dokumento nian ba dokumento seluk ne’ebé la hanesan.
- MACROS: atu grava makro ou atu loke opsaun seluk makro nian.

7.4  DEVELOPER :  funsaun atu desenvolve dokumento hodi usa VISUAL BASIC, XML, atu protege dokumento…






















CÁPITULO VIII 
KOÑESEMENTO MENU NO RIBBON MICROSOFT WORD 2007

(DESIGN, LAYOUT), STATUS BAR NO ZOOM SLIDER


8.1 DESIGN ho LAYOUT : funsaun sira ne’ebé mosu wainhira usa tabela iha dokumento nia laran.
Design katak: usa wainhira hakarak halo tabela ne’e sai kor oi-oin ne’ebé furak liu.
Iha modelo no kor oi-oin tabela nian ( Table Sytles).
Layout: wainhira precisa atu halo mudansa ba formato tabela nian.
Display

 


Layout




8.2  STATUS BAR ninia posissaun iha janela window nia okos. Funsaun atu hatudu informasaun kona ba kapacidade dokumento nian hanesan:
- total liafuan (Word Count) ne’ebé hakerek iha dokumento nia laran,
- hadia gramatika lian (Spelling and Grammar Check),
- numero pagina (Page Number),
- hatama ou hakerek liafuan foun iha liafuan seluk nia (Insert / Overtype). Ect…….
Wainhira hakarak hatama komando sira ne’e iha Status bar nia laran, precisa klik liman los (Right Click)  iha kaixa kiik iha liafuan nia sorin.




8. 3 ZOOM SLIDER : hare dokumento ninia medida  (75%, 100 % - 200%), bele usa mos ZOOM iha menu VIEW.










CÁPITULO  IX
KEYBORD SHORCUT NE’EBÉ USA HODI HAKEREK DOKUMENTO WORD 2007

              Keybord shortcut ninia funsaun mak atu assessu ba komando sira husi keyboard nian, ne’ebé barak liu ba layout keyboard Amerika nian ne’ebé babain usa ona. Kombinasaun husi letra sira ne’e la precisa atu usa ho Mouse no ninia vantagens mak bele halo serbisu ho lalais iha tempo badak nia laran.
Indikasaun keyboard nian:
- Ctrl                           : Control
- Alt                             : Alternative
- Alt Gr                       : Alternative Group (atu hatama numero sira iha QAT no Menu                                 nian atu nune’e bele assessu facil liu. Kada numero ou letra                             tuir ninia funsaun hanesan wainhira ita usa mouse.
- Shift                          : kombinasaun ho Ctrl no Alt atu kria kombinasaun letra nian.
- F1, F2….etc             : Function
- Ins                             : Insert
- Pg Up                       : Page Up (atu ba letra/ liafuan iha parte leten husi linha ne’ebé                                 ita hakerek hela)
- Pg Dn                        : Page Down (atu ba letra/ liafuan iha parte kraik husi linha                                       ne’ebé ita hakerek hela)
- Backspace               : atu hamos letra/ liafaun husi los ba karuk
- Delete                       : atu hamos letra/ liafuan husi karuk ba los.
- PrtSc SysRq                        : atu kopia monitor tomak hodi passa fali ba dokumento
- Home                        : atu fila ba letra/ liafuan iha parte hahu nian.
- End                           : atu ba iha rohan husi letra/ liafuan  nian.
Kombinasaun letra sira husi Keyboard shortcut mak tuir mai ne’e:
v  Ctrl + A (select  all)   : atu halo selessaun ba liafuan sira hotu iha dokumento
v  Ctrl + B (Bold)           : atu halo letra/ liafaun sai mahar.
v  Ctrl + I (Italic)           : atu halo letra kleuk ba sorin los.
v  Ctrl + U (underline)  : atu halo risko (linha) iha letra/liafuan nian okos.
v  Ctrl + S (save)            : atu rai dokumento iha Drive/ Data D nia laran.
v  Ctrl + N (New)           : atu halo dokumento foun.
v  Ctrl + O (open) : atu loke dokumento sira ne’ebé rai ona iha Drive /Data D.
v  Ctrl + C(Copy)          : atu halo kopia dokumento.
v  Ctrl + V (paste)          : atu passa dokumento ne’ebé kopia ona ba fali                                               dokumento foun..
v  Ctrl + X (cut) : atu koa liafuan, letra/  sira ne’ebé la precisa iha dokumento.
v  Ctrl + Y          : atu repete fila fali liafuan/ letra ne’ebé hakerek ona.
v  Ctrl + Z (undo) : atu fo fila fali liafuan/ letra ne’ebé ita hasai uluk ona husi                                      dokumento.
v  Ctrl + P (Print)          : atu PRINT/ Imprime dokumento ne’ebé pronto ona.
v  Ctrl + L(left)  : atu halo ordem liafuan sira husi parte karuk dokumento nian.
v  Ctrl + E (center) : atu hakerek liafuan sira husi parte klaran dokumento nian.
v  Ctrl + R (Right) : atu halo ordem liafuan sira husi parte los dokumento nian.
v  Ctrl + J (Justify)        : atu halo ordem liafuan sira parte karuk no los.
v            Ctrl + H (find and Replace)  : atu hetan ou troka liafuan sira iha dokumento                     nia laran.
v  Ctrl + ]            : atu aumento medida letra/ liafuan sira iha dokumento.
v  Ctrl + [            : atu hamenos medida letra/ liafuan sira iha dokumento.
v  Ctrl + F (find): atu hetan liafuan sira ne’ebé buka iha dokumento nia laran.
v  Ctrl + W(Exit) : atu sai husi dokumento.
v  Ctrl + Shift + F          : atu troka modelo, kor, medida no efeito letra/  liafuan.
v  Ctrl + Shift + P          : atu troka modelo, kor, medida no efeito letra/  liafuan.
v  Ctrl + Shift + A         : atu halo letra/ liafuan sira sai letra maiscula/ boot                                          (precisa bloka uluk liafuan sira).
v  Ctrl + Shift + W        : atu tau risko iha letro/ liafuan nia okos (precisa bloka                                    uluk liafuan sira).
v  Ctrl  + Shift + D        : atu tau risko dobrado iha letra/ liafuan nia okos.
v  Ctrl+Shift + K           : atu halo letra/ liafaun maiscula maibe ho                                           medida ne’ebé ki’ik
v  Ctrl + Shift + Q        : atu troka liafuan/ letra sai simbol.                                                                  atu troka liafuan/ letra sai simbol.
v  Ctrl + Spacebar        : atu troka letra/ liafaun ba karakter manual.
v  Alt +Ctrl + S              : atu fahe tiha dokumento.
v  Alt + Shift + C          : atu lori fila fali dokumento sai ida deit.
v  Ctrl + Shift + <          : atu hamenos medida letra nian
v  Ctrl + Shift + >          : atu aumenta medida letra nian.
v  Altl + Ctrl + O          : atu hare outline dokumento nian.

Kombinasaun letra iha lian Português:
·         Ctrl + , (koma) besik letra M : atu halo letra C cedilha (Ç)
·         Ctrl + ‘ (acento) besik ENTER : atu halo letra ho acento ba los (Á )
·         Ctrl + ‘ (acento) besik numero 1 : atu halo letra ho acento ba karuk (À )
·         Ctrl + Shift + ~ (til) besik numero 1: atu halo letra ho til iha leten (Ã, Ñ, Õ)
·         Ctrl + Shift + ^ (agudo) iha numero 6 nia leten: atu halo letra ho agudo iha leten (Ê)

Kombinasaun ho simbolo:
·         Ba simbolo sira iha numero nia leten, precisa usa deit SHIFT + simbolo ne’ebé refere. Es.: @  #  $  %  ^  &  *  ( )   _ +      >   <    ?    ~    !
·         Ba simbolo sira iha simbolo sira seluk nia okos, la precisa usa kombinasaun keyboard nian. Es. ,   ;        /    =   `    - 

BAB X
LIAN MATAKA

10.1. KONKLUSAUN

Hodi hakerek MODUL ba programa aplikasaun Microsoft Office 2007 nian iha parte WORD, iha ninia finalidade atu bele tulun foin sae sira ne’ebé la dun iha konyesimento kona ba area teknologia iha era globalisasaun ida ne’e atu bele adapta sira nia an tuir lalaok mundo ohin loron no mos atu fasilita sira iha serbisu sira ne’ebé oras ne’e esigi ema atu aprende kona ba aplikasaun hirak ne’e, no tulun sira atu bele hetan lalais serbisu tuir sira nia kualidade no skill.

10.2. SUGESTAUN

            Atu bele hadia liu tan kualidade hakerek nian ne’ebé util mos ba ema seluk nia diak, makerek nain ho haraik-an husu ita boot sira ne’ebé interessa ho MODUL ida ne’e atu bele fo mos ita boot sira nai sugestaun kona ba sistema hakerek no lian tetum ne’ebé usa iha hakerek ida ne’e. Sugestaun ne’e nakloke ba ema hotu.
Ita boot sira nia hanoin no sugerimento sira sai hanesan feedback atu bele tulun hakerek nain sira atu bele deskobre liu tan modalidade sira ne’ebé iha hodi lori diak ba ema ida-idak.

Livro Referensia:
1.      WIDAYA YRAMA, Panduan Praktis Microsof Word 2007.



Capitulu

    Popular            :  atu halo top opsions atu hein programa nebe sei mosu mak hanesan tuir
                                 mai
                                : menu  toolbar ba selection nia
                                :  oinsa atu hare ou reviu dokumentus nebe iha
                                :  iha kapacidade atu halo programa foun
   

Tidak ada komentar:

Posting Komentar